ŽENEVA. Chemické zbrane použité vlani pri dvoch incidentoch v Sýrii pochádzali zrejme zo zásob sýrskej armády.
Informovala o tom v stredu vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu, ktorú vedie brazílsky odborník na ľudské práva, diplomat Paulo Sérgio Pinheiro.
Chemické zbrane z armády
Tím nezávislých expertov konštatoval, že chemické látky, ktoré boli použité 21. augusta na damaskom predmestí Ghúta a v marci 2013 v obci Chán al-Asal neďaleko Aleppa, "vykazujú rovnaké špecifické charakteristiky".
"Dostupné informácie týkajúce sa povahy, kvality a kvantity chemických látok použitých 21. augusta naznačujú, že útočníci pravdepodobne mali prístup k zásobám chemických zbraní sýrskej armády, ako aj znalosti a potrebné vybavenie na bezpečnú manipuláciu s veľkým množstvom chemických látok," uviedli vyšetrovatelia vo svojej správe.
"Čo sa týka incidentu v Chán al-Asale z 19. marca, chemické látky použité pri tomto útoku nesú rovnaké špecifické charakteristiky ako tie použité v Ghúte," citovala zo správy vyšetrovateľov agentúra Reuters.
Hlavný vyšetrovateľ OSN, Švéd Ake Sellström, ktorý viedol tím zbrojných inšpektorov v Sýrii, v januári síce otvorene nepovedal, ktorá strana sýrskeho konfliktu chemické zbrane použila, uviedol však, že si možno len ťažko predstaviť, ako by sa k nim dostala opozícia.
Zodpovedné je aj OSN
V správe sa tiež uvádza, že obe bojujúce strany v Sýrii používajú bombardovanie, ostreľovanie a obliehanie civilistov na získanie kontroly nad územím, čo zodpovedá vojnovým zločinom.
Medzinárodné spoločenstvo vrátane Bezpečnostnej Rady OSN (BR OSN) je podľa vyšetrovateľov spoluzodpovedné za zločiny v Sýrii, keďže bojujúcim stranám nečinnosťou beztrestne umožňuje ich páchanie.
Rada by mala porušovanie pravidiel vojny nahlásiť Medzinárodnému trestnému súdu. Zodpovednosť nesú aj krajiny, ktoré do Sýrie dodávajú zbrane.
Správa konkrétne spomína dlhodobé obliehanie mesta Homs vládnymi silami. Obyvatelia sú vystavení utrpeniu, nemajú dostatok potravín, vody ani liekov.
Vyšetrovatelia uviedli, že vládna armádu tu používa metódu "vyhladovania, kým sa nevzdajú". Ďalším príkladom je mesto Halab, ktoré vládne letectvo opakovane bombardovalo kazetovými bombami a zabilo tak stovky ľudí.
Útoky proti civilistom vystupňovali aj povstalci, najmä islamistickí bojovníci napojení na al-Kájdu.
Správa hovorí tiež o únosoch, popravách väzňov a používaní výbušnín v automobiloch.
"Činy proti civilnému obyvateľstvu spáchané ozbrojenými skupinami v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou, ako je mučenie a neľudské zaobchádzanie, predstavujú zločiny proti ľudskosti," píše sa v správe.
Vyšetrovateľov nepustili priamo do Sýrie a svoju správu vypracovali na základe 563 rozhovorov s obeťami a svedkami zločinov.
