Nemecká kancelárka Angela Merkelová po nedávnom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásila, že ruský prezident stratil kontakt s realitou. Naznačovali to aj jeho utorkové vyhlásenia.
1. Nová vláda v Kyjeve je podľa ruského prezidenta nelegitímna a je výsledkom neústavného ozbrojeného puču
Vládu premiéra Arsenija Jaceňuka schválil legitímne zvolený parlament pohodlnou väčšinou aj s pomocou poslancov prezidentovej Strany regiónov, ktorí ho označili za vinníka krviprelievania na Ukrajine. Do hlasovania ich nikto nenútil.
Za to na Kryme hlasovali poslanci o referende za prítomnosti ozbrojencov s kalašnikovmi v rukách a premiérom sa stal človek známy z kriminálneho prostredia ako „Goblin“.
2. Viktor Janukovyč je legitímny prezident Odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča, ktoré neprešlo cez impeachment a ústavný súd, je právne spochybniteľné.
Ešte skôr, ako došlo k jeho odvolaniu, prezident utiekol zo svojej luxusnej vily v Mežyhorí a stratil úplnú autoritu nad silovými zložkami aj svojimi poslanci v parlamente, ktorí ho teraz chcú vylúčiť zo Strany regiónov.
To, že Janukovyč by nemal šancu znovu vyhrať voľby a stratil úplne autoritu, priznal aj sám Putin. Otázne je ako by potom mohol „legitímne“ vládnuť na Ukrajine.
3. Rusko v súlade s medzinárodným právom išlo chrániť svojich občanov na Krym a môže tak urobiť aj v Charkove či v Donecku na východe krajiny, pohrozil „Jeho vyjadrenia majú s realitou spoločné pramálo, pokojne by mohli súťažiť o zlatú malinu,“ hovorí analytička European Council on Foreign Relations Jana Kobzová. „Žiadne kroky, ktoré ukrajinská vláda spravila, nedávajú nijaký legálny základ na posun ruských vojsk na Kryme mimo dohovorených základní či po zvyšku Ukrajiny.“
4. Putin tvrdí, že jeho vojaci sa nezúčastnili na operácii na Kryme Neoznačení proruskí ozbrojenci na Kryme používajú vojenskú techniku ruskej armády, ku ktorej by sa dobrovoľníci z krymskej domoobrany nemohli dostať.
Pohyb ruských vojakov základní je evidentný. Už na začiatku obsadzovania vládnych postov na Kryme išlo veľmi zjavne o príslušníkov ruského Specnazu.
Putin says there are no Russian forces in #Crimea...this military vehicle just seen at #Belbek clearly says otherwise pic.twitter.com/Y1fjBY929W
— Ian Birrell (@ianbirrell) March 4, 2014 5. Minister zahraničia Sergej Lavrov argumentoval zákazom používania ruského jazyka Na území Ukrajiny sa nezaznamenal jediný konkrétny prípad, keď by niekomu zakázali hovoriť po rusky.
Zrušenie jazykového zákona bolo jedným z mála krokov novej vlády v Kyjeve, ktorý kritizovala aj Európa ako diskriminačný, pretože podporuje používanie menšinových jazykov.
Dočasný prezident Oleksandr Turčynov to uznal ako chybu a odmietol ho podpísať.
6. Invázia na Krym je „humanitárna misia“ Ak je to tak, prečo obkľúčila ukrajinských vojakov, obsadila s ruskými obyvateľmi vládne budovy a letiská. Takto humanitárna misia, ktorej štatút by mal byť požehnaný OSN, nefunguje.
Ukrajinci sa vybrali na obsadené letisko, Rusi strieľali do vzduchu
7. Ukrajina je podľa Putina svedkom orgií neonacistov a antisemitov Medzi demonštrantmi z majdanu sú aj radikálni nacionalisti a zriedkavo sa tam objavili aj antisemitské prejavy, ktoré sú rovnako bežné aj medzi ruskými nacionalistami, ktorí pochodujú proti stredoázijským imigrantom v Moskve.
Proti Janukovyčovi protestovali v Kyjeve státisíce ľudí tri mesiace, väčšina z nich sú mierumilovní Ukrajinci, ktorí sa vzbúrili proti skorumpovanému režimu podporovanému práve Kremľom.
8. Putin tvrdí, že nechce anektovať Krym, ale nechá to na jeho sebaurčenie, ako to bolo dovolené Kosovu Podobne ako v Rusku aj na Ukrajine musí byť referendum o nezávislosti nejakého regiónu predmetom celonárodného hlasovania. Ani Madrid nechce dovoliť hlasovať Katalánsku o nezávislosti.
V prípade Kosova Rusko blokovalo všetky snahy o vyriešenie jeho štatútu diplomatickou cestou v Bezpečnostnej rade OSN. Dokonca sa o tom viedli dlhé rokovania pod vedením fínskeho diplomata Martiho Ahtisaariho. V prípade Krymu ide len o jednostranné kroky Moskvy.
