TEL AVIV. Kľúčoví hráči na Blízkom východe udalosti na Kryme ani roztržku medzi Washingtonom a Moskvou príliš verejne nekomentujú.
To však vôbec neznamená, že ich nesledujú. Práve naopak.
Bývalý americký diplomat Denis Ross v periodiku New Republic píše, že Izrael, Saudská Arábia a štáty v okolí Perzského zálivu by si želali, aby prezident Obama v krymskej kríze vystupoval razantne, lebo ich pocit je, že nedostatočne silne artikuluje a presadzuje svoje záujmy.
Spomienka na studenú vojnu
Je zrejmé, že im nejde o Krym ani Ukrajinu, ale hrozby v ich bezprostrednej blízkosti.
Obamova administratíva nechala pokojne Sýriu opakovane prekročiť vo Washingtone stanovenú červenú líniu. Bude ustupovať aj Rusom alebo podnikne niečo skutočne účinné?
Na to by chceli počuť odpoveď v Jeruzaleme či Rijáde. V Damasku a Teheráne si na to už odpovedali sami. Ani prekračovanie cudzích hraníc a nedodržiavanie dohôd ešte nemusí znamenať pre páchateľa ohrozenie jeho moci.
Reminiscencie studenej vojny medzi Ruskom a Amerikou majú potenciál ohroziť aj viacero projektov, do ktorých sú obe krajiny pre svoje členstvo v Bezpečnostnej rade OSN zainteresované. Hovorí sa hlavne o Iráne.
Rusko nateraz viacmenej podporovalo snahy Západu dohodnúť sa s Iránom na zmrazení jeho jadrového programu.
Jeho konštruktívna rola sa však môže otočiť. Môže sa napríklad odmietnuť zúčastňovať na rokovaniach s Teheránom.
Mohli by povzbudiť Palestínu
Diplomatický korešpondent izraelského denníka Jerusalem Post Herb Keinon píše, že Rusko roky nechávalo riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu na Washington.
Ak by však chcelo, mohlo by obnoviť staré väzby na palestínske vedenie. To by sa zase mohlo stať ešte menej flexibilným s vedomím, že má podporu Moskvy.
