PEKING, BRATISLAVA. Muž prišiel na železničnú stanicu s taškou, ktorú položil na zem. Niekoľko ľudí k nej prišlo a vytiahlo z nej nože s čepeľou dlhou asi pol metra. Rozdelili sa a v dave nimi začali zabíjať.
Pri útoku v juhočínskom meste Kchun-ming, hlavnom meste provincie Jün-nan, zomrelo v sobotu 29 ľudí, ďalších najmenej 140 útočníci zranili.
Policajti zastrelili štyroch útočníkov, zadržali jednu ženu, ostatní ušli. A čínska vláda hneď oznámila, kto je za útokom – ujgurskí separatisti, ktorí požadujú nezávislosť západočínskej provincie Sin-ťiang.
Útoky moslimských Ujgurov sú v posledných rokoch pomerne bežné. Len v roku 2009 počas nepokojov medzi Ujgurmi a etnickými Číňanmi zomrelo asi dvesto ľudí, v júli zas napadli policajnú stanicu a zabili 35 ľudí.
No terčom týchto útokov bývali vládne a policajné budovy, symboly čínskej nadvlády, a väčšinou sa odohrávali v Sin-ťiangu. Kchun-ming je však od tejto provincie vzdialený 1500 kilometrov.
Nože sú desivejšie
Ujguri
Sú najvýchodnejším turkickým národom, na západe Číny ich žije desať miliónov.
Žijú najmä v provincii Sinťiang, ktorú nazývajú Východný Turkestan. Rozlohou je dvaapolkrát väčšia ako Francúzsko.
Majú vlastný jazyk, píšu latinkou a sú sunnitskí moslimovia.
Netypické je aj to, že použili nože, a nie strelné zbrane.
„Chcú vyvolať chaos, nože sú v skutočnosti oveľa desivejšie,“ povedal pre NPR Ian Che, študent, ktorý prišiel darovať krv obetiam útoku.
„Nikdy sme nič takéto nevideli. Znamená to veľké vyhrotenie konfliktu v porovnaní s minulými útokmi,“ povedal pre NPR Dru Gladney, antropológ, ktorý sa tri desaťročia venoval skúmaniu Ujgurov.
Ujguri sú turkický národ, etnicky majú bližšie k Turkom ako k Číňanom. Pred nástupom komunistov k moci mali veľkú autonómiu, no to už neplatí.
Pekingu vyčítajú, že obmedzuje ich prístup k vzdelaniu aj k štátnym funkciám. Ak sa chce Ujgur stať štátnym zamestnancom, musí sa napríklad oholiť.
Pri tomto útoku môže navyše hrať veľkú úlohu aj náboženstvo, Ujguri sú sunnitskí moslimovia. Vláda obmedzuje výstavbu mešít, šíriť sa môže len schválený Korán.
Svedkovia hovoria, že útočníci boli v čiernom a ženy mali na hlavách závoj, prirovnávajú ich k čečenským „čiernym vdovám“.
„Ujgurské ženy väčšinou závoj nenosia. Ujguri doteraz neboli náchylní prikloniť sa k džihádistom alebo k islamským extrémistom. Toto je veľmi znepokojujúce,“ dodáva Gladney.
Čínska vláda dlhodobo označuje Ujgurov za teroristov, ako dôkaz používa niekoľko stoviek ujgurských islamistov, ktorí bojujú v Pakistane a Afganistane.
Tvrdí, že v skutočnosti neničí ujgurskú kultúru, len prispieva k rozvoju chudobného regiónu podobne ako v Tibete. Aj tí reagujú zúfalo, desiatky budhistických mníchov sa v posledných rokoch podpálili.
Aj Západ pochopí
Vláda nejde len po radikáloch. Minulý mesiac zatkli Ilhama Tohtiho, ujgurského profesora, ktorý pôsobil v Pekingu, zároveň umierneného kritika vlády.
Za obvinenie z podpory separatistov mu hrozí niekoľkoročné väzenie. Nikdy pritom nehovoril, že Ujguri by sa mali oddeliť.
Aj keď je páchateľ sobotného útoku neznámy, obvinenie, že ide o radikálnych Ujgurov, môže pomôcť čínskej snahe presvedčiť svet o hrozbe z ich strany.
„Pohľad západniarov na Tibet a Sin-ťiang sa bude čoraz viac podobať skutočnosti,“ napísal na vládnej stránke Tibet.cn Ču Wej-čun, predseda štátneho výboru pre etnické a náboženské záležitosti.
