Podľa prieskumu si len sedem percent Rusov myslí, že vláda sa na Ukrajine zmenila po ľudovom povstaní. Väčšina z nich sleduje ruské médiá a myslí si, že to bol prevrat.
PRAHA, MOSKVA. Do konfliktu na Kryme sa naplno zapojili nielen armády a povstalci, ale aj novinári.
Hitom ruských médií bola v pondelok situácia nielen na polostrove, už úplne kontrolovanom ruskými vojakmi, ale aj vo východných častiach Ukrajiny.
Moskva využíva to, že v tejto časti štátu väčšina ľudí hovorí po rusky. Po ukrajinsky sa tu prakticky nehovorí a ľudia väčšinou sledujú ruské televízne kanály. A to vrátane správ.
Vedia oveľa viac o dianí v Moskve než v Kyjeve a západoukrajinský Ľvov je pre nich viac zahraničím než ruský Rostov na Done.
Cudzí žoldnieri rabujú
Prakticky z každej rodiny niekto pracuje v Rusku. Aj preto sa mnohí obyvatelia Donecka alebo Charkova úprimne boja „fašistických bánd zo západu“, ktoré podľa ruských novinárov tiahnu na východ.
Napríklad populárny denník Komsomoľskaja pravda zverejnil rozhovor s ruským aktivistom majdanu, 20-ročným Vladislavom, ktorý otvorene hovorí, že medzi demonštrantmi boli „nemeckí a americkí žoldnieri“.
Sám údajne videl asi 60 mužov v nemeckých a amerických uniformách, ktorí vraj velili mladým Ukrajincom z organizácie Pravý sektor.
Rozhovor s „ruským demonštrantom“ zverejnil aj oficiálny televízny kanál Rusko 24. Hovorí tiež, ako ukrajinskí rebeli spolu s americkými inštruktormi vnikajú do bytov poslancov lojálnych bývalému režimu a nútia ich prepisovať domy na seba.
To, že podobné materiály zásadne ovplyvňujú vzťah Rusov k ukrajinskému konfliktu, dokazuje posledný prieskum centra Levada: len sedem percent súhlasí s tým, že to, čo sa deje na Ukrajine, možno nazvať ľudovým povstaním.
Väčšina ľudí si myslí, že ide o prevrat, ktorý navyše organizujú ukrajinskí nacionalisti podporovaní západnými tajnými službami - 32 percent opýtaných.
Kontrolované názory
Vplyv ukrajinských médií, ktoré logicky zaujímajú opačný postoj než ruské, sa snaží legislatívne obmedziť parlament Krymu.
V pondelok sa dokonca rozhodol, okrem zavedenia moskovského času, niektoré médiá zakázať, vraj aby chránil občanov pred negatívnym vplyvom. Zato ruské médiá informujú o situácii objektívne a možno ich bez problémov sledovať.
Hlavné štátne televízie majú verejnú mienku takmer 150-miliónového Ruska stále ešte pod kontrolou, hoci používateľov internetu rýchlo pribúda a dnes je ich takmer 60 miliónov.
Vplyv federálnych televíznych kanálov, ktoré po nástupe Putina k moci prísne podriadili Kremľu, je tiež jedným z dôvodov, prečo sú protesty proti vojenskému ťaženiu na Ukrajinu minimálne.
V Moskve sa cez víkend zišlo niekoľko sto ľudí s nápismi „Nie vojne“, zato podľa organizátorov prišlo 27-tisíc občanov podporiť ideu obrany krajanov na Kryme.
V Petrohrade prišlo podporu Krymu proti ukrajinským nacionalistom vysloviť 15-tisíc ľudí. Prijali dokonca rezolúciu, v ktorej vyslovujú súhlas s použitím ruskej armády na Ukrajine.
Autor: Agentúra Epicentrum