SIMFEROPOL, BRATISLAVA. Prvú fázu ruského plánu zvrátiť výsledky ukrajinskej revolúcie má Kremeľ za sebou.
Ukrajinský polostrov je pod kontrolou ruskej armády. Tá sa v pondelok dokonca prvý raz vyhrážala útokom na polostrove.
Šéf čiernomorskej flotily dal ukrajinským vojakom ultimátum do štvrtej hodiny, aby sa vzdali zbraní, inak na nich zaútočia. Neskôr to ruské ministerstvo obrany dementovalo.
Moskva chce konflikt
Fakty
Dohody o Ukrajine
Budapeštianske memorandum (1994): USA, Veľká Británia a Rusko sa s Ukrajinou dohodli, že sa vzdá jadrových zbraní. Na odplatu budú istiť integritu jej hraníc.
NATO – Ukrajina (1997): NATO bude podporovať územnú integritu Ukrajiny.
Helsinský dohovor (1975): Štáty nepoužijú silu proti územnej integrite iného štátu.
Zdroj: FT
Podľa expertov sa ruská strana snaží vyprovokovať ozbrojený konflikt na polostrove, kde sú väčšinovým obyvateľstvom Rusi.
„Ako na to majú reagovať normálni ľudia, veď to je agresia. Teraz je veľmi dôležité, aby sa Západ za nás postavil, ako nám sľúbil v medzinárodných záväzkoch,“ hovorí šéf kyjevskej Akadémie politických analýz Oleksij Haran.
Vyhrážanie Západu sankciami, ktorý je zdesený porušením viacerých medzinárodných zmlúv, však na Moskvu nijako nezapôsobilo.
Počas nedeľnej noci ruské stíhačky prenikli do ukrajinského vzdušného priestoru aj mimo Krymu.
Okrem vládnych budov a vojenských základní kontrolujú už aj hraničné priechody medzi Ruskom a Ukrajinou.
Do čiernomorského regiónu pritom prúdi stále viac ruských vojakov, bojových lietadiel a lodí.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že na polostrove zostanú, kým budú potrebovať chrániť ruských občanov. Tí zamaskovaných ruských vojakov vítali kvetmi a fotili sa s nimi, snímky uverejňovali na sociálnych sieťach.
Poslanci proruského parlamentu dokonca navrhli, aby polostrov prešiel z ukrajinského na ruský čas.
Otázne je, či Krym je poslednou zastávkou ruskej armády pri jej snahe destabilizovať situáciu na Ukrajine, alebo chce preniknúť aj do jej vnútrozemia.
Ako rozbíjajú Ukrajinu
Zatiaľ totiž Kremľu stačí ostať na Kryme a podporovať protiukrajinské nálady s pomocou proruských demonštrantov.
Tak ako sa to stalo v pondelok, keď sa dav protestujúcich snažil dobyť do sídla vlády Doneckej oblasti.
Poslancov dokonca prinútili prijať rozhodnutie o zvolaní referenda. „Robia tak s pomocou svojej tajnej služby a na Ukrajinu zvážajú svojich radikálov v autobusoch,“ hovorí politológ Haran.
Najskôr sa to podľa neho začalo v Charkove a teraz sa snaží Moskva rozoštvať čo najviac regiónov proti novej ukrajinskej vláde v Kyjeve.
„Pozrite, veď kým Rusi neprišli na Krym, tamojšia vláda nemala s Kyjevom problém,“ dodáva.
V po rusky hovoriacich regiónoch sa však objavili aj tisícové proukrajinské protesty ako napríklad v Odese, kde demonštranti protestovali proti okupácii Krymu a Putinovi.
