WASHINGTON, BRATISLAVA. Väčšinu víkendu strávil americký prezident Barack Obama telefonovaním s európskymi lídrami.
Napriek tomu jediné, čím stihla americká vláda reagovať na Putinovo obsadenie Krymu, bolo pozastavenie príprav na stretnutie G8 v ruskom Soči.
Šéfa diplomacie Johna Kerryho v utorok poslali do Kyjeva a tiež zrušili obchodné a energetické stretnutie s Rusmi.
Podľa Obamových kritikov je všetko veľmi málo a veľmi pomalé. Amerického prezidenta mnohí – vrátane hlavných amerických denníkov – skritizovali, že aj jeho mäkká zahraničná politika povzbudila ruského prezidenta Vladimira Putina k rozhodnutiu obsadiť Krym.
Najväčší test
Barack Obama vstúpil do Bieleho domu ani nie pol roka po tom, čo Rusko obsadilo oblasti Gruzínska Abcházsko a Severné Južné Osetsko (oprava 10:27).
Vtedajší prezident George Bush sa na sklonku svojho prezidentovania nezmohol na výraznejšiu odpoveď.
Obama veril, že problémom zlých vzťahov s Ruskom boli práve Bush a jeho viceprezident jastrab Dick Cheney.
Rozhodol sa preto začať s Rusmi odznova a oznámil resetovanie vzťahov. Podpísal s nimi dohodu o znižovaní zásob jadrových hlavíc, no iné väčšie úspechy táto taktika nedosiahla. Za posledné roky vzťahy znova ochladli.
Za Obamových päť rokov sa navyše výrazne odklonil záujem Washingtonu o Európu. Vlani napríklad Pentagon oznámil, že počet vojakov na európskych základniach znížia o vyše polovicu na 30-tisíc.
Sám Obama povedal, že kľúčovejšia je teraz oblasť juhovýchodnej Ázie. Európu považoval za vyriešenú, bezproblémovú oblasť.
Práve od Obamu sa teraz očakáva, že povedie reakciu Západu. „V stávke je veľa pre prezidenta, pretože on je lídrom NATO. Nikto v Európe sa k nemu nepribližuje. On bude musieť viesť,“ povedal pre New York Times bývalý štátny tajomník amerického ministerstva zahraničia za Georgea Busha Nicholas Burns.
„Je to najdôležitejší, najťažší zahraničnopolitický test jeho úradu,“ dodal.
Červená čiara v Sýrii
Mnohí komentátori za Obamovu chybu, ktorá mohla posmeliť Putina do akcie, považujú aj jeho vlaňajšie kroky v otázke Sýrie.
Najskôr sa chystal potrestať prezidenta Bašara Asada za to, že použil chemické zbrane, čím prekročil Obamom definovanú „červenú čiaru“. Nakoniec však súhlasil s návrhom Ruska, že postačí, ak Asad zničí arzenál chemických zbraní.
„V brutálnom svete globálnej politiky je Ukrajina obeťou Obamovho zlyhania vynútiť si červenú čiaru v Sýrii. Keď líder jedinej svetovej superveľmoci vytýči vojenské ultimátum a potom cúvne, ostatní si to všimnú,“ kritizoval ho za to v úvodníku denník Wall Street Journal.
Denník Washington Post to napísal ešte jasnejšie. „Obamova zahraničná politika je založená na ilúzii o tom, ako by svet mal fungovať a nie o tom, aká je realita.“
