Rétorika Západu je tvrdá, ale na to si Rusko zvyklo. Aké následky ho čakajú, nie je jasné.
BRUSEL, BRATISLAVA. V histórii Severoatlantickej aliancie použili článok štyri len trikrát. V nedeľu sa na jeho základe zišli členské štáty opäť.
Členovia NATO budú konzultovať situáciu, v ktorej je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany.
Ohrozenou stranou je Ukrajina, ktorá NATO požiadala o pomoc, keď ruské vojská obsadili Krym.
Moskva koná bez najmenšej snahy o komunikáciu, čo je veľmi zlý príznak. Čítajte Zásahom sa chceli vyhnúť
Články zmluvy
- Článok 4 Severoatlantickej zmluvy o konzultácii členských štátov v prípade ohrozenia zatiaľ využili štyrikrát.
- Podľa článku 5 je útok na ktorýkoľvek členský štát útokom na celú alianciu. Využili ho len raz, v roku 2001 po útokoch na New York a Washington. NATO poslalo jednotky do Afganistanu.
Štáty aliancie nebudú môcť použiť článok päť, ktorý hovorí, že útok proti jednému z nich bude považovaný za útok proti všetkým.
Práve preto, aby sa raz NATO nemuselo zamiešať do ukrajinsko-ruského konfliktu, Ukrajina stále nie je členom aliancie.
Roky sa o to usiluje. Na pozvánku čakala v roku 2008 spolu s Gruzínskom, ale na summite v Bukurešti ju nedostala.
Americký prezident George Bush vo funkcii končil, a Nemci s Francúzmi nechceli ísť proti Moskve, svojmu dodávateľovi energie.
Médiá písali o diplomatickom úspechu prezidenta Vladimira Putina, ktorý hrozil, že na Ukrajinu „zameria“ jadrové rakety.
V lete počas olympiády v Pekingu obrali Rusi Gruzínsko o štvrtinu územia - Južné Osetsko a Abcházsko.
Koncom toho istého roka Ukrajine odmietli predĺžiť kontrakt na lacný plyn a problémy sme pocítili aj na Slovensku.
Krátko po olympiáde v Soči poslal Putin vojakov na Krym. Politici a diplomati použili tvrdé vyhlásenia o porušení medzinárodného práva a následkoch, s ktorými má Rusko počítať, ak neustúpi. Aké budú, ešte jasné nie je.
Americký prezident Barack Obama hovoril s Putinom dlhých 90 minút a varoval ho podľa AP pred „politickou a ekonomickou izoláciou“.
Spojené štáty, Británia, Francúzsko aj Kanada pozastavili prípravy na júnový summit G8, ktorý má byť v Soči. Americký šéf diplomacie John Kerry pohrozil vylúčením Ruska zo skupiny G8.
Veľký dojem neurobia
Mnohé krajiny si nechali predvolať ruských veľvyslancov a vyjadrili veľké znepokojenie.
„To, čo robí Rusko na Ukrajine, porušuje princípy charty OSN. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal podľa AFP šéf NATO Anders Fogh Rasmussen, keď zvolal mimoriadne zasadnutie.
V roku 2008 aliancia pozastavila činnosť Rady NATO-Rusko, čo by mohla urobiť aj teraz. Experti hovoria, že veľký dojem to na Putina neurobí.
„Putin a Rusko boli na Západe takí démonizovaní, že Putin si dnes myslí, že horšie to už preňho byť nemôže. Je porovnávaný s Kaddáfím a Asadom, Rusko nevie zabudnúť západnej tlači kritiku hier v Soči. Teraz je Rusku jedno, že západná verejnosť je pobúrená,“ povedal pre Spiegel expert na zahraničnú politiku a šéf Carnegieho centra v Moskve Dmitrij Trenin.
