Ruský prezident sa inváziou na Krym snaží zvrátiť výsledok ukrajinskej revolúcie. Mohla by ho ohroziť.
KYJEV, BRATISLAVA. Od konca studenej vojny ešte nehrozil globálny konflikt tak, ako po víkendovej invázii ruských vojakov na Krym.
„Rusko nám vyhlásilo vojnu,“ tak reagoval ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk na okupáciu polostrova tisíckami ruských vojakov, ktorí si strhli ruské znaky a od piatka začali obsadzovať kľúčové letiská, vládne budovy a vojenské základne.
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7121231" title="Komentár Petra Schutza" url-type="sme-article"]Moskva koná bez najmenšej snahy o komunikáciu, čo je veľmi zlý príznak[/content]
Bez zámienky
Napriek tomu sa ukrajinská vláda s výnimkou mobilizácie zdržala vojenskej reakcie a nenechala sa vyprovokovať. „Obsadili Krym bezdôvodne,“ povedal najobľúbenejší ukrajinský politik Vitalij Kličko.
Ukrajinský politológ Oleksij Haran to označuje za ruskú okupáciu, ktorá Putinovi nevyšla celkom podľa plánu.
„Dúfali, že keď pošlú neoznačených ozbrojencov, rozpútajú konflikt, lenže k tomu sa nik nedal vyprovokovať,“ hovorí šéf kyjevskej Akadémie politických analýz.
Západ podľa neho musí reagovať tvrdo a vyhlásiť Rusku embargo, zaviesť sankcie a vyhodiť ho z klubu G8.
;)
Kde sa zastaví?
Krym pritom nemusí byť poslednou zastávkou ruskej armády. Podľa vojenských expertov by stačilo Rusom iba niekoľko hodín na to, aby dostali pod kontrolu celú juhovýchodnú časť krajiny.
A zaistili si tak kontrolu nad čiernomorským regiónom, ktorý Putin pre uskutočnenie svojho sna o „eurázijskej únii“ potrebuje.
Tým hlavným dôvodom na ruskú inváziu do susednej krajiny, ktorá porušuje chartu OSN či Budapeštianske memorandum z roku 1994, je však obava Putina o svoj režim.
„Bol veľmi frustrovaný tým, ako sa skončili protesty na Ukrajine a začal sa obávať neočakávaných dopadov na svoj režim,“ hovorí analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipmanová.
„Masové protesty na Ukrajine by sa skončili úspechom aj v Rusku, a to bolo pre Putina ťažko stráviteľné. Ide aj o psychologický moment, po veľkom víťazstve v Soči nemohol stráviť porážku,“ hovorí šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Šéfredaktor rádia Echo Moskvy Alexej Venediktov označil inváziu za veľkú chybu, ktorá Rusku prinesie izoláciu a ekonomickú vojnu. Podľa prieskumu rádia sa 82 percent poslucháčov vyslovilo proti vstupu vojsk.
Z pohľadu reálpolitiky má zatiaľ Putin navrch. Krym má úplne pod kontrolou bez obavy, že by Západ reagoval vojensky.
Ukrajine hrozí kolaps, a to je pre jeho propagandu základným odkazom domácim divákom, kam vedú spontánne masové protesty ako tie, ktoré vyhnali ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča do ruského azylu.
„A najhoršie je, že v krajine, kde o všetkom rozhoduje len jeden človek, ani len netušíme, k čomu sa ešte odhodlá,“ dodáva Maša Lipmanová.
;){kind=link}
;){kind=link}