Aj väčšina obyvateľov poloostrova hlasovala v roku 1991 za vznik nezávislej Ukrajiny
SEVASTOPOĽ, BRATISLAVA. O rozhodnutí vtedajšieho sovietskeho lídra Nikitu Chruščova v roku 1954 sa komunistický denník Pravda zmienil len v jednom odseku.
„Dekrét Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR presúva provinciu Krym z Ruskej republiky do Ukrajinskej republiky, berúc do úvahy vnútorný charakter ekonomiky, územnú blízkosť aj ekonomické vzťahy...“ vyšlo podľa amerického rádia NPR 27. februára 1954 v Pravde.
Aj to ukazuje, aký malý význam zmena, o ktorej prezídium hovorilo 15 minút, v Sovietskom zväze mala. Či už na Ukrajine, alebo v Rusku, Krymu vládli stále komunisti z Moskvy. „Moji rodičia o tom diskutovali, no neboli znepokojení,“ povedala v roku 2011 pre National Geographic rodáčka z Krymu Galina.
Sovietske socialistické republiky nemali žiadne významné právomoci. Nikita Chruščov mal ukrajinský pôvod a k Ukrajine mal blízko. Ako mladý tam pracoval v baniach, mal ženu Ukrajinku, viedol miestnych komunistov.
Prečítajte si tiež:
Čo treba vedieť o Kryme (príbeh Tatárov, Rusov a Ukrajincov)
Lákal mnohých
História
- Krym obývali starovekí Gréci, Rimania, Góti, Huni, Bulhari či Byzantínci.
- V rokoch 1441 až 1783 tam mali krymskí Tatári vlastný štát Krymský chanát.
- V roku 1783 anektovali Krym Rusi.
- V rokoch 1853 1856 vybojovali krymskú vojnu proti Turecku, Francúzsku a Anglicku.
- V roku 1954 daroval Nikita Chruščov Krym Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.
Polostrov, veľký asi ako polovica Slovenska, významnou polohou v Čiernom mori lákal mnohé národy. Ovládali ho starovekí Gréci, Rimania, Huni, neskôr Mongoli.
Len kúsok od Sevastopoľa ležia ruiny starogréckeho mesta Chersonés, jednej z mnohých turistických pamiatok Krymu.
Od 15. storočia na takmer 350 rokov mali svoj vlastný štát krymskí Tatári (bol protektorátom Osmanskej ríše), ktorých názov Qirim dal polostrovu aj meno. Stal sa centrom obchodu s otrokmi, ktorých často získavali v susednom Rusku či Poľsku.
Po sérii vojen sa ruská kráľovná Katarína Veľká rozhodla Krym v roku 1783 anektovať, vrátila mu pôvodný starogrécky názov Taurica, ktorý sa však neujal. Postupne tam stúpal počet Rusov, pred druhou svetovou vojnou už tvorili polovicu obyvateľstva.
Ich podiel narástol najmä potom, čo v máji 1944 počas troch dní Stalin vysídlil všetkých krymských Tatárov do strednej Ázie, ako trest za kolaboráciu časti etnika s nacistami. Tatárov, ktorým povolil návrat až Michail Gorbačov, dnes žije na Kryme 12 percent (sčítanie 2001).
Moskva koná bez najmenšej snahy o komunikáciu, čo je veľmi zlý príznak. Čítajte Ruská riviéra
Krym bol za komunizmu pre Sovietov hlavným dovolenkovým strediskom. Chodili tam k moru, do kúpeľov, mnohí vyvolení tam mali daču (chatu), postavili tam aj najväčší pioniersky tábor na svete Artek. Pre mnohých Rusov bol a je Krym ruský.
Skutočnou súčasťou Ukrajiny sa stal Krym až v roku 1991. Sovietsky zväz sa rozpadal podľa hraníc sovietskych republík. Otázka Krymu, kde je aj ruská námorná základňa, mohla byť výnimkou.
„Jeden z členov ukrajinskej delegácie v memoároch napísal, že Ukrajinci si boli istí, že Boris Jeľcin (vtedajší ruský prezident) bude trvať na tom, aby Krym znovu pripadol Rusom. Bolo veľmi prekvapujúce, že túto požiadavku nespomenul,“ napísal novinár Moscow Times, rodák zo Sevastopoľa Andrej Malgin.
Krymčania už raz v referende povedali, že chcú byť súčasťou novej Ukrajiny. V roku 1991 54 percent hlasujúcich súhlasilo, aby Ukrajina bola samostatná. Bolo to však jednoznačne najmenej z celej Ukrajiny. Jej jediná oblasť s väčšinovým ruským obyvateľstvom dostala aspoň špeciálny status autonómnej republiky.
Podľa prieskumu z roku 2009 sú najmä mladí ľudia za nezávislosť od Ukrajiny.
