Tatári spravia všetko pre to, aby im zas nevládli Rusi. Krymu hrozia partizánske boje.
KYJEV, BRATISLAVA. Na prvý pohľad to vyzerá jasne. Jedna z najväčších armád sveta, ktorá má v aktívnej službe viac ako 700-tisíc vojakov, proti menšiemu štátu, v ktorom časť občanov ani celkom nevie, na ktorú stranu sa má postaviť.
Prípadný konflikt však tak jednoznačne dopadnúť nemusí.
Rusko posiela jednotky za hranice, kým Ukrajina bude brániť svoje územie. Aj keď Rusi majú výhodu, že na Kryme majú námornú základňu s vojakmi.
„Kľúčové bude aj to, kde by sa prípadné boje odohrali. Ak by zostali len na Kryme, Ukrajina by mohla mať navrch. Konflikt na východe krajiny pri ruských hraniciach by už zvýhodňoval Moskvu,“ povedal pre SME analytik CEPI Marián Majer.
Spoločná minulosť
Ruská a ukrajinská armáda majú spoločnú minulosť.
Po rozpade Sovietskeho zväzu zdedila Ukrajina početnú a vybavenú armádu, no bez velenia, keďže Sovieti riadili všetky vojenské otázky z Moskvy.
„Jej rozmiestnenie, inventár vybavenia a zloženie posádok slúžili len na jeden účel – viesť spoločnú vojenskú operáciu proti krajinám Severoatlantickej aliancie v zahraničí,“ napísal James Sherr z britského Centra pre štúdium konfliktov.
Na Kryme má Ukrajina len 3500 ľahko vyzbrojených vojakov a žiadne zo svojich tankov. Armáda, ktorej šéfovia sa v posledných rušných týždňoch viackrát vymenili, sa oficiálne drží mimo politiky.
Ukrajina ako najzápadnejšia časť sovietskeho územia bola vždy plná vojakov. V poslednom desaťročí, najmä od oranžovej revolúcie, sa armáda snažila modernizovať, aj keď veľmi pomaly, a približovať sa ku krajinám NATO.
Od minulého roka prestala brať brancov a mení sa na profesionálnu, no stále si udržiavala kontakt s Moskvou. Delia sa o námorné základne na Kryme, organizovali aj spoločné testy letectva.
Objekty na Kryme teraz obsadili vojaci bez označenia, ku ktorým sa Rusi oficiálne nehlásia. Podľa Bena Barryho z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie nevyzerajú ako novovzniknuté milície.
„Keď vidíte nové milície, mávajú výstroj, ako keby si ho narýchlo nakúpili. Títo sú zhodne oblečení a vybavení, vyzerajú kompetentne a efektívne,“ povedal pre denník Guardian.
[content type="avizo-clanok" title="Rozhovor s bývalým pridelencom na Ukrajine:" id="7121435" url-type="sme-article"]Rusi majú lepšiu armádu, vojna by trvala len pár dní[/content]
Proti budú aj Rusi
Keby naozaj došlo k vojnovej konfrontácii, podľa Barryho rozhodujúce bude, ako veľmi budú ukrajinskí vojaci ochotní bojovať proti ruským jednotkám. Moskva sa zrejme spolieha, že po rusky hovoriaci Ukrajinci sa pridajú na jej stranu.
Odborník na ruskú armádu Igor Sutjagin si však nemyslí, že sa tak stane.
„Vstup ruských jednotiek by bol pre Ukrajinu veľkým ponížením, Ukrajinci nechcú byť okupovaní. Ruskí politici sa mýlia, keď si myslia, že etnickí Rusi sú na strane Ruska,“ povedal pre Guardian.
Neočakáva ani, že by po rusky hovoriaci vojaci ukrajinskej armády hromadne dezertovali a prechádzali na ruskú stranu. Lojalita k nezávislej Ukrajine podľa neho preváži.
Na Kryme je navyše veľa Tatárov, ktorých predkov dal Stalin deportovať.
„Tatári sú veľmi protiruskí, spravia všetko preto, aby neboli pod nadvládou Ruska, budú bojovať za Ukrajinu. Bude z toho druhé Čečensko, aj na Kryme sú hory a možnosť pre partizánsky boj,“ hovorí Sutjagin. „Bude z toho nočná mora pre všetkých.“
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7121231" title="Komentár Petra Schutza" url-type="sme-article"]Moskva koná bez najmenšej snahy o komunikáciu, čo je veľmi zlý príznak[/content]
