V roku 1938 bol dvadsaťročný začínajúci letec Miroslav Štandera (5. októbra 1918 - 19. februára 2014) pripravený ochrániť Československo pred nacistami. Prišla však demobilizácia a on nedostal možnosť. Neskôr tak pred nacistami ochraňoval Veľkú Britániu.
Česko sa zmenilo na protektorát a Štanderu poslali do civilu. Krátko pred začiatkom vojny cez Poľsko odišiel do Francúzska a upísal sa Cudzineckej légii.
Do boja sa dostal dva týždne po začiatku nemeckej invázie, v júni 1940. O porážke Francúzska bolo vtedy už takmer rozhodnuté, no letecké boje stále pokračovali. Nemci zostrelili aj Štanderu, ktorému prederavili nádrž. Pri tvrdom pristátí si vážne poranil chrbticu.
Cez Egypt sa potom dostal do Británie, ktorá ešte Nemcom vzdorovala. Stal sa jedným z československých príslušníkov Britského kráľovského letectva, kde bolo asi 2400 letcov, ale aj členov pozemného personálu.
Zúčastnil sa na bitke o Anglicko, zo vzduchu zabezpečoval vylodenie v Normandii.
Po vojne sa vrátil do československej armády, s komunistickým prevratom sa však jeho postavenie hrdinu skončilo. Rovnako ako ostatní „západní“ vojaci sa stal nežiaducim, poslali ho do civilu a pracoval v zberných surovinách. Keď si poňho prišli príslušníci ŠtB, unikol len vďaka tomu, že vtedy nebol doma. Emigroval, vo vlasti nechal manželku a dcéru. V Británii sa ešte na päť rokov vrátil k letectvu, potom už žil v civile.
Po desiatich rokoch odlúčenia sa s manželkou dohodol, že každý pôjde svojou cestou. Bývalý letec si zobral Nemku, s ktorou v dôchodku žil v Bavorsku. Po jej smrti a po revolúcii sa vrátil do Plzne, kde dožil u dcéry.
Hovoril, že sa nikdy necítil ako hrdina ani ako vojnový víťaz. „Víťaz? To nie. Ja som nikdy nebol hrdinom. Vedľa hrdinov sú ťažné voly, čo niečo robia od začiatku do konca. Väčšina z nás sme boli takí,“ povedal pre idnes.cz jeden z posledných československých letcov, ktorí slúžili v kráľovskom letectve.
