Vladimir Putin sa snaží zvrátiť výsledok revolúcie na Ukrajine, hovorí šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ALEXANDER DULEBA o motívoch ruského prezidenta poslať armádu na ukrajinské územie.
Ako si vysvetľujete ruské nasadenie armády na Ukrajinu, hrozí vojna?
„Na Kryme, v Charkove, Odese sú zrážky stúpencov a odporcov majdanu. Podobná situácia je vo viacerých oblastiach východnej a južnej Ukrajiny. Teraz zasadá Národná rada bezpečnosti Ukrajiny a rozhoduje sa, či vydá rozkaz posádkam, ktoré sú na Kryme a ktoré blokujú ruskí dobrovoľníci. Rusi stále popierajú, že by išlo príslušníkov armády Ruskej federácie. Pritom sú ozbrojení, ako keby nimi boli, keďže majú k dispozícii helikoptéry, vojenskú techniku, bojové vozidlá, k nej by sa dobrovoľníci ťažko dostali. Problém je v tom, že blokujú vojenské posádky na Ukrajine a dnes sa už aj Kličko vyjadril, že vláda musí dať ministrovi a prezidentovi rozkaz, aby sa začali brániť a jednoducho eliminovali ozbrojencov. Takže vojna visí na vlásku.“
Prečítajte si tiež:
Rusko schválilo vojenský zásah, Ukrajina žiada svet o ochranu (sobota)
Je veľké riziko, že Rusi, ktorí vyrazili na Krym, sa nezastavia len na polostrove a pôjdu ďalej?
„Nie som vojak, aby som to vedel odhadnúť. Ak však vznikne kríza, ktorá musí mať politické vyústenie, tak vojenská intervencia sa bude skôr týkať Krymu. Keď vychádzam zo včerajšieho vystúpenia zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča, tak si myslím, že pôjde najmä o polostrov. Bude sa však stupňovať napätie aj v ďalších oblastiach Ukrajiny a celé sa to môže skončiť jednou veľkou medzinárodnou konferenciou, ktorá bude znamenať stiahnutie ruských vojsk. Zároveň to však bude znamenať návrat k nešťastne vyrokovanej dohode, ktorú vo februári vyjednali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska. Znamená, že sa zvrátia výsledky revolučného procesu na Ukrajine a vznikne koaličná vláda a prípadne medzinárodný patronát. Voľby by boli potom až v decembri.“
Čo Moskvu vedie k provokácii konfliktu?
„Je to o vnútornej politike Ruska. V prípade Putina je ťažké si predstaviť, ako by doma vysvetľoval, že nezasiahol v prípade takejto krízy. Z niekoľkých dôvodov. Prvý a kľúčový je ten, že Krym, Sevastopoľ a Odesa nie sú pre Rusov cudzina, ale považujú ich za svoj domov. Za druhé, nedávno sa skončili masové protiputinovské protesty. Prvé odkedy sa stal v roku 2000 prezidentom. Jednoducho masové protesty na Ukrajine by viedli k úspechu aj v Rusku, a to bolo pre Putina ťažko stráviteľné. O chvíľu by sa presunuli do Ruska. Ide aj o psychologický moment po veľkom víťazstve v Soči - nemohol stráviť porážku.“
Čo bude pre Západ znamenať, ak by ho Ukrajina požiadala o pomoc? Podľa memoranda z Budapešti z roku 1994 sa Veľká Británia, USA aj Rusko zaviazali ochranou územnej celistvosti Ukrajiny.
„Môže to viesť k rôznym vyústeniam. Je to priama výzva pre Spojené štáty a Veľkú Britániu ako vedia dodržať svoje záväzky, pretože oni sa zaviazali byť ochrancom ukrajinských hraníc. Kyjev sa už na nich pred dvomi dňami obrátil, USA zatiaľ zvolali rokovanie Bezpečnostnej rady OSN. Rada prijala stanovisko, v ktorom všetky strany súhlasili, že budapeštiansky protokol platí. Nebude to však len záležitosť Londýna a Washingtonu, ale ak dôjde k invázii, potom to bude už aj záležitosť NATO. Zo strany Ruska zrejme dôjde k invázii a vyhroteniu situácie, zatiaľ však neočakávam totálnu vojnu, skôr pôjde o Krym. Tým bude chcieť Rusko zvrátiť výsledok revolúcie na Ukrajine.“
Ako vidíte mieru ochoty Veľkej Británie a USA vstúpiť do konfliktu?
„Je to tak trošku aj o ich medzinárodnej pozícii a záväzkoch, predpokladám, že vôľa niečo urobiť tam je. Ale čo a ako, to si netrúfam odhadnúť.“
Je možné, aby sa Janukovyč vrátil ako líder krajiny? V piatok sa šéfovia diplomacií Slovenska, Maďarska, Česka a poľská tajomníčka stretli s vedením Doneckej oblasti aj oligarchom Rinatom Achmetovom, ktorí tvrdili, že Janukovyča nepovažujú za legitímneho a podporujú novú vládu Arsenija Jaceňuka.
„Im by som neveril ani špinu za nechtom.“
Takže ste skeptický, že regióny budú stáť za vládou v Kyjeve.
„Som skeptický. Keď ukrajinská vláda vydá rozkaz zasiahnuť, je vôbec otázne, či posádky na Kryme budú lojálne novej vláde a budú bojovať proti tým takzvaným ruským dobrovoľníkom. Keď sa začne invázia, príde obrovská kríza.“
Ak by sa rozhorel vojnový konflikt, aké to môže mať dôsledky pre Slovensko? Nehrozí zastavenie dodávok plynu z Ruska?
„Ak dôjde k invázii, konflikt by sa vymkol spod kontroly a prenikol do ďalších regiónov Ukrajiny, veľmi ťažko odhadnúť vývoj. To najmenšie zlo, ktoré sa nás bude týkať, budú migranti. Boli by to veci, na ktoré sme doteraz neboli zvyknutí a išlo by o najmenšie zlo, ktoré by nás mohlo postihnúť.“
Keby ste boli na mieste ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka, ako by ste reagovali na túto situáciu?
„Je to veľmi špekulatívna otázka, ale keď vám niekto zaútočí na vaše územie, nemáte veľmi na výber, musíte sa brániť, to je nevyhnutnosť.“
