Olympiáda v Soči finišovala v čase, keď sa v Kyjeve odohrala najhoršia masakra v Európe za posledné roky. Aj pri protestoch vo Venezuele zomierali ľudia. Vojna sa nezastavila napriek výzvam v Sýrii ani v Stredoafrickej republike. A inak to bolo nebolo ani v minulosti. V roku 2008 sa presne v deň začatia letnej olympiády v Pekingu spustila vojna medzi Gruzínskom a Ruskom.
Olympijské prímerie, na ktoré pravidelne vyzýva Medzinárodný olympijský výbor, znie síce veľmi ušľachtilo, no máloktorá armáda na planéte ho rešpektuje. Olympijský výbor sa pri jeho presadzovaní odvoláva na tradíciu starovekých olympijských hier, keď, ako často opakujú, v celom Grécku odložili zbrane a prerušili vojny.
Podľa názorov mnohých historikov však bola skutočnosť trochu iná. Aj v starovekom Grécku vojny pokračovali aj počas olympiád. Raz sa dokonca v čase Hier bojovalo aj priamo v Olympii.
Útok počas zápasenia
Hry v Olympii organizovali takmer výlučne mestský štát Élis, na ktorého území sa posvätné miesto nachádzalo. Iba niekoľkokrát sa Olympia dostala do područia niekoho iného. V roku 364 pred naším letopočtom sa to podarilo Arkáďanom.
Keď došiel čas na olympijské hry, v tom čase boli už pevne zabehnuté medzi Grékmi (išlo o 104. v poradí), Arkáďania sa rozhodli ich zorganizovať sami.
„Arkáďania si vôbec nevedeli predstaviť, že Élejci na nich zaútočia. Sústredili sa na hry. Práve dokončili súťaže v jazde na koni," napísal staroveký historik Xenofón.
Bitka alebo zápas? FOTO - PROFIMEDIA
Športovci súťažili v zápasení, ktoré bolo súčasťou pentatlónu, keď sa na posvätnej pôde Olympie spustila bitka, ktorá trvala až do noci. Arkáďania sa nakoniec ubránili. Ako napísal National Geographic, diváci, ktorí dovtedy povzbudzovali zápasníkov, začali tlieskať bojujúcim vojskám „akoby to boli športové tímy".
Jedna z legiend o vzniku Hier v starobylej Olympii hovorí, že ich začali organizovať, aby Gréci, ktorí boli takmer nepretržite vo vojnách, medzi sebou menej bojovali. Traja králi požiadali o radu slávnu delfskú veštiareň a tá im poradila, aby usporiadali športové súťaže. V skutočnosti to však bolo inak. „Hry majú pravdepodobne dosah do 13. storočia pred naším letopočtom. Boli to najmä náboženské obrady zasvätené Diovi. Na začiatku bola iba jedna disciplína – stadion, beh na asi 200 metrov," hovorí olympijský historik Ján Grexa. Až o desaťročia neskôr pridali beh na dvojnásobnú trať, neskôr ďalšie disciplíny.
Už pri vzniku Hier však zaviedli ako ich dôležitú súčasť olympijské prímerie, ekecheiria. Jej pravidlá sa spísali na bronzový disk, ktorý bol uložený v chráme bohyne Héry. Samotný disk ani jeho prepis sa nezachoval, preto sa mnohí historici prú, čo vlastne prímerie znamenalo.