Sú neúnavní. Tancujú, smejú sa, bavia sa. Každá maska je iná. Niektorá sa usmieva a pôsobí detsky naivne a veselo. Iná sa mračí. Ďalšia škľabí. Štvrtá má dlhé fúzy. Piatej chýba zopár zubov. Žiadna nie je vyslovene strašidelná. A nenájdete dve rovnaké. Pretože každý obyvateľ maďarského Moháča si svoju masku musel vyrobiť tak, aby odrážala jeho vnútorné pocity.
Bušójáráš, moháčsky karneval, je tradícia Šokácov, etnických Chorvátov, ktorou sa končia fašiangy a začína sa pôst. Špecifickou ju robí práve to, že ľudia na seba masky navliekajú dobrovoľne a radi. Počet bušó v uliciach odhadujú počas šiestich karnevalových dní na takmer tisíc.
Pod maskami sú muži, ženy aj deti. V minulosti bola táto výsada vyhradená iba mužom – členom starých chorvátskych rodín. Ak by pod maskou našli ženu, zbili by ju. Drevené tváre väčšinou synovia dedili po otcoch. No pravý význam mal bušó, len ak si ho mladý muž vyrobil sám.
Fašiangová zábava trvá šesť dní. Tento rok sa začala 27. februára a skončí 4. marca. FOTO - JANA ČAVOJSKÁ
Piť, tancovať a vyvádzať
Viera tunajších ľudí v silu bušó, ktorých úlohou bolo aj odohnať silu a priniesť teplo, slnko a radosť, musela byť veľmi silná. Veď im počas niekoľkých dní bolo všetko dovolené. Mohli vtrhnúť do domu, obrátiť ho hore nohami, naháňať deti, stískať ženy a dievčatá a pomáhať si pri tom rôznymi rekvizitami, ako sú vidly, z dreva vyrezané penisy alebo tekvice, premaľované podľa vzoru týchto orgánov.
„V skutočnosti je to veľmi namáhavá tradícia,“ hovorí Moháčan Tamás Kántor o tom, prečo sa k bušó nikdy nepridal. „Šesť dní chodíš v ťažkej chlpatej kožušine s drevenou maskou na tvári, musíš behať, piť, tancovať a vyvádzať.“
O maskách bušó neexistuje veľa historických záznamov. „Zakazovala ich cirkev, lebo je to pohanský zvyk, a neskôr aj úrady,“ vysvetľuje rezbár Antal Englert. „V archíve som našiel záznam z 19. storočia o tom, ako bušó na seba po troch dňoch pitia a bujarej zábavy vytiahli nože. Podľa úradníkov bol tento šokácky zvyk príliš divoký, drsný a odsúdeniahodný. Komunisti z neho zas urobili karneval. Folklórne skupiny nacvičili tance v maskách a nakrúcala to televízia. Šokáci sa na takýchto podujatiach nikdy nezúčastnili. Bušó mali pre nich význam iba v uliciach, medzi ľuďmi.“
Rohaté drevené masky a obleky z ovčej kože sa do ulíc Moháča naplno vrátili až s návratom demokracie do Maďarska.
Rohaté drevené masky a obleky z ovčej kože, to je bušójáráš alebo aj moháčsky karneval. FOTO - JANA ČAVOJSKÁ
Kto je pod maskou?
Bušójáráš má aj svoju temnú históriu. Pod masku nevidno, plátenné nohavice boli kedysi širokánske a vypchaté slamou, aby podľa nôh a chôdze náhodou niekoho nespoznali. Absolútnu anonymitu ľudia niekedy zneužívali. Hovorí sa o vyrovnávaní starých účtov medzi susedmi alebo o tom, ako zamaskovaní bušó uniesli a znásilnili dievča – no ono nemohlo nikoho obviniť, pretože násilníkov nespoznalo.
