- vzdušný priestor nad Krymom uzatvorili
- vláda zvažuje výnimočný stav, nie však vyslanie armády
- Janukovyčovho šéfa armády Iľjina odvolali
KYJEV. Rusko v piatok večer priznalo, že jednotky Čiernomorskej flotily sa presúvali po Kryme. Oficiálne preto, aby zaistili ochranu flotily.
Podľa agentúry AFP, ktorá citovala krymského expremiéra Sergeja Kunitsyna, pristálo neďaleko Simferopolu trinásť ruských lietadiel, ktoré mali priviezť približne dvetisíc vojakov.
Tieto informácie nie je možné overiť. Spravodajca BBC však tvrdí, že v okolí ruskej základne Gvardejskoje je pokoj.
Ešte predtým však preniklo nad ukrajinské územie vyše desať ruských vojenských vrtuľníkov.
Vzdušný priestor neskôr uzatvorili a ukrajinské aerolinky UIA zrušili všetky lety do Simferopolu.
Členovia Čiernomorskej flotily obkľúčili stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v meste Balaklava. V Sevastopoli obsadili ozbrojenci tamojšie vojenské letisko.
Agentúra Interfax sa odvolala na miestne vojenské zdroje, podľa ktorých ruskí vojaci prišli na letisko Beľbek zastaviť príchod bližšie nešpecifikovaných "bojovníkov".
Berkut je späť
Milície navyše po parlamente vtrhli aj na civilné letisko v hlavnom meste Krymu v Simferopole, no jeho prevádzku neobmedzili.
Podľa hovorcu letiska hľadali ukrajinské letecké jednotky a neskôr odišli preč.
Podľa ďalších informácií obsadili ozbrojenci pobočku telekomunikačnej spoločnosti Ukrtelecom v Sevastopole.
Fotograf AFP zachytil príslušníkov už rozpustených jednotiek Berkut, ako strážia hlavné prístupové cesty na Krym.
Krymský parlament neskôr oznámil, že z Berkutu zriadil účelové oddiely na stráženie verejného poriadku, ktoré budú podliehať len rozkazom regionálnej vlády.
Prezident: Ako v Gruzínsku
Minister vnútra Arsen Avakov označil obsadenie letísk za "ozbrojenú inváziu a okupáciu".
Dočasný prezident Oleksandr Turčynov neskôr vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil vojenské provokácie na Kryme, pristúpil k rokovaniu a okamžite odvolal všetky jednotky.
Putin podľa Turčynova chystá rovnaký scenár, ako tomu bolo v prípade vojny v Gruzínsku.
Vyhlásil, že Moskva vyčkáva, ako Ukrajina zareaguje na provokácie, aby mala zámienku k anexii Krymu.
„Osobne som apeloval na prezidenta Putina, aby okamžite zastavil vojenskú provokáciu a stiahol jednotky z autonómnej republiky Krym. Je to otvorená agresia voči Ukrajine,“ povedal.
Turčynov už predtým odvolal šéfa armády Jurija Iľjina, ktorého ešte počas násilných protestov vymenoval zosadený Viktor Janukovyč.
Zvažujú výnimočný stav
Vláda zvažuje vyhlásenie výnimočného stavu, čo by však neznamenalo vyslanie armády. Podľa Turčynova nebude armáda reagovať na provokácie.
Situáciou sa v piatok večer zaoberala aj Bezpečnostná rada OSN.
Ruský veľvyslanec Vitalij Churkin povedal, že všetky vojenské aktivity sú v súlade s dohodou o rozmiestnení ruských vojsk na Ukrajine.
Americký prezident Barack Obama varoval Rusko, že akákoľvek vojenská intervencia na Ukrajine bude mať dôsledky.
Putin ešte vo štvrtok nariadil vláde, aby zvážila humanitárnu pomoc Krymu, ako aj dialóg so Západom o finančnej pomoci Ukrajine.
V piatok zasa vyzval k „urýchlenému návratu do normálu“ a varoval pred ďalšími nepokojmi.
Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin oznámil, že priemyselnú spoluprácu s Ukrajinou na vysokej úrovni pozastavili až do vytvorenia "legitímnej vlády".