KYJEV. Na ukrajinskom polostrove Kryme vlajú ruské vlajky a zosadený prezident Viktor Janukovyč, ktorého hľadajú pre vraždy demonštrantov, sa stále považuje za lídra Ukrajiny a žiada Moskvu o ochranu.
Tá na rozdiel od Spojených štátov či Európskej únie odmieta uznať legitimitu novej vlády v Kyjeve, ktorú vo štvrtok väčšinou hlasov podporil demokraticky zvolený parlament.
Slovenská diplomacia takú dilemu nemá. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vo štvrtok večer odletel do Kyjeva, aby sa tam v piatok stretol s novým premiérom Arsenijom Jaceňukom aj dočasným prezidentom a šéfom parlamentu Oleksandrom Turčynovom.
Spolu s ním sa pridali aj jeho kolegovia z krajín V4 Česka, Poľska a Maďarska. Mali by byť prvými spomedzi zahraničných politikov, ktorí sa stretnú s novou ukrajinskou vládou.
Jaceňuka a Turčynova vo funkcii potvrdil parlament jednoznačnou väčšinou vrátane hlasov Strany regiónov, ktorá vypovedala poslušnosť zosadenému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a považuje ho za hlavného vinníka za smrť demonštrantov zastrelených snajpermi minulý týždeň v centre Kyjeva.
Po hlavnom meste sa Lajčák zastaví aj na východe krajiny v bašte Janukovyča v Donecku.
Ukrajina má prechodnú vládu. Sme na pokraji kolapsu, povedal premiérČítajte
Symbolické gestá nestačia
„Je pre nás dôležité, že Západ podporuje legitimitu našej vlády,“ hovorí ukrajinský politológ Oleksij Haran.
Po symbolických gestách by podľa neho ale mali prísť aj reálne kroky a nielen slovná podpora.
„Najdôležitejšia je teraz finančná pomoc rozvrátenej ekonomike, ktorej hrozí krach,“ rozpráva šéf Akadémie politických analýz.
Rovnako dôležité je podľa neho aj pokračovanie v sankciách proti bývalému režimu Viktora Janukovyča. „Jeho ľudia majú na účtoch v západných bankách miliardy, ktoré treba zmraziť,“ rozpráva Haran.
Dôležitá je podľa neho aj symbolická podpora Európskej únie ako zavedenie bezvízového režimu s Ukrajinou, či skoré podpísanie asociačnej dohody, ktorá sa mala podpísať už vlani na novembrovom summite vo Vilniuse.
Vláda Viktora Janukovyča to však zamietla a spustila tým masívne protivládne protesty, ktoré vyvrcholili pádom jeho režimu.
Ohrozené hranice Ukrajiny
Podpora Európskej únie je podľa Harana dôležitá aj z hľadiska teritoriálnej integrity Ukrajiny, ktorá je teraz ohrozená na Kryme.
Podľa politológa by sa bez podpory Ruska na Kryme obsadenie parlamentu proruskými živlami nestalo.
Pripomenul Západu záväzky podľa Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, ktorým sa Západ zaviazal chrániť územnú celistvosť Ukrajiny ako aj zabrániť možným provokáciám.
Ukrajina ho dostala za odmenu, že sa zaviazala zničiť svoj nukleárny arzenál, ktorý bol po rozpade Sovietskeho zväzu tretí najväčší na svete. Okrem Spojených štátov memorandum podpísalo aj Rusko a Veľká Británia.
Všetky krajiny sa v ňom zaväzujú, že „rešpektujú nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny.“
