Štvorročná Adele Bittonová je už jedenásť mesiacov v kóme po vážnej dopravnej nehode. Adele je telíčkom bez duše, pretože jej mama nezvládla riadenie po tom, čo sa dostala pod paľbu kameňov, ktoré na jej auto hádzali Palestínčania.
Vrazila do nákladiaku. V aute okrem Adele sedeli ešte dve deti. Aj tie sa zranili.
Adele Bittonová je príliš reálnou obeťou toho, čo niektorí považujú za metaforické vyjadrenie odporu proti izraelskej okupácii. Áno, aj kameň môže zmrzačiť a rozbiť rodinné šťastie.
Adelina mama Adva minulý týždeň svedčila proti tým, čo hádzali kamene. Oni nehádzali na ženu s deťmi, ale na okupantku, na osadníčku. To bol ich argument.
Adva po výpovedi novinárom povedala, že v očiach tých mužov nevidela ani štipku ľútosti, pochopenia alebo hanby.
Zaiste, vždy sa nájdu takí, čo to budú chcieť vidieť komplexnejšie, v kontexte izraelsko-palestínskeho konfliktu. Dá sa donekonečna hádať, či bola najprv sliepka, alebo vajce, kto prvý zovrel päsť a udrel. A kto je Dávid a kto Goliáš.
Úplne najľahšie sa to hodnotí z diaľky a ešte jednoduchšie súdi. Hoci realita je komplexná, prípad Adele Bittonovej je jednoduchý. Je detskou obeťou konfliktu dospelých.
Na auto jej mamy hádzali kamene ľudia, ktorých agendou ho nie je ukončiť, ale prehlbovať. Možno konali sami, možno ich niekto naviedol. Možno sa im niekedy stalo niečo zlé a možno si myslia, že sa im uľaví, keď to ešte viac zamotajú.
Platí však jedno. Stáli tam a hádzali kamene. Súd stále nerozhodol o ich vine. Jedna na nich už padá. Za to, že v Adele Bittonovej nevideli dieťa, ale terč.
Odľudštenie je to, čo robí tento konflikt takým komplikovaným.
