- Budovu parlamentu a vlády na Kryme obsadili ruskí ozbrojenci
- Odvolali vládu Krymu, nový premiér podporuje Janukovyča
- Schválili aj referendum o rozšírení právomocí na 25. mája
- V referende obyvatelia rozhodnú, akú mieru samostatnosti chcú
- Referendom sa neodtrhnú, môžu sa však dostať mimo právneho poľa
- Ruské jednotky pri hraniciach s Ukrajinou sú v pohotovosti
- Janukovyč sa považuje za prezidenta, v piatok vystúpi v Rusku
- Ukrajina má novú prechodnú vládu s premiérom Jaceňukom
KYJEV, BRATISLAVA. Bolo ich asi päťdesiat. Zbrane si priviezli v autobuse s tmavými sklami. Granáty, samopaly... Skoro ráno obsadili budovu krymského parlamentu.
Nikto nevedel, kto sú, k akému zo znepriatelených táborov patria. Nepredstavili sa.
Ukrajinský polostrov, ktorý je sídlom najväčšej ruskej vojenskej základne za hranicami Ruska, stojí na hranici ozbrojeného konfliktu. Rusko demonštruje, že je naň pripravené.
„Musel som nosiť batohy, strašne ťažké, ešte teraz to cítim... potom vidím, že sú plné granátov,“ rozpráva novinárom muž, ktorý sa predstavuje ako Leonid, očitý svedok ranného obsadzovania budovy parlamentu ukrajinskej autonómnej republiky Krym.
A nielen svedok. Nakoniec aj nedobrovoľný účastník. Členovia neznámeho komanda ho zapojili do akcie – prikázali mu nosiť ťažké balíky do budovy.
„Boli výborne ozbrojení, skvelo vycvičení, profesionáli. Žiadni povstalci. A boli to Rusi,“ tvrdí Leonid.
Prokovácia extrémistov
Na polostrov sa hneď vydal nový minister vnútra Ukrajiny Arsen Avakov, ktorý akciu ozbrojencov označil za provokáciu extrémistov.
„Pre nás sú to teroristi,“ povedal.
Podľa ministra útočníci chcú vyprovokovať zrážky medzi armádami Ukrajiny a Ruska. Moskva už sa na konflikt neskrývane pripravuje.
To, že sa epicentrum krízy presunie na tento polostrov, sa čakalo už niekoľko dní.
Krym, kde žije milión a pol Rusov a len 600-tisíc Ukrajincov, je ukážkou toho, ako neuvážené kroky komunistických vodcov a zločinecká národnostná politika sovietskeho režimu dodnes vyvolávajú strety, lokálne konflikty, krviprelievania, udržujú nenávisť medzi jednotlivými národnostnými skupinami na nebezpečnej úrovni a prispievajú k manipulácii s verejnou mienkou.
Na Kryme sa teraz stretávajú imperiálne záujmy Moskvy, túžba udržať svojbytnosť malého národa krymských Tatárov aj snaha Kyjeva na bezpodmienečné zachovanie teritoriálnej celistvosti Ukrajiny.
Keď 19. februára 1954 odovzdali Rusi polostrov Ukrajincom, vyzeralo to ako lacné, ale bratské gesto. Všetci totiž vtedy žili v jedinom štáte – Sovietskom zväze.
Ale po rozpade komunistického molocha v roku 1991 sa krymská karta stala jednou z najväčších es v ruskom rukáve. Problém driemal a tlel, až teraz hrozí vypuknutím s obrovskou silou.
Bude referendum
Vo štvrtok popoludní – keď už bola väčšina vládnych budov zabezpečená ruskou vlajkou a na niektorých ukrajinskú nechali aspoň na pol žrde ako na sevastopoľskej radnici stojacej na ulici Lenina – sa podarilo Krymskému parlamentu, hoci prišiel o budovu, schváliť návrh na referendum o rozšírení právomocí Krymu.
Referendum sa uskutoční 25. mája, v rovnaký deň, ako Ukrajinci budú voliť prezidenta.
V referende sa obyvatelia polostrova musia rozhodnúť, akú mieru samostatnosti pre seba chcú.
Otázka sa nebude týkať úplného odtrhnutia Krymu od Ukrajiny. „Autonómna republika Krym je nositeľom štátnej samostatnosti a je súčasťou Ukrajiny na základe dohôd a dohovorov – Áno alebo nie?“
Ak väčšina obyvateľov polostrova odpovie áno, autonómna republika so značnými právomocami zostane súčasťou Ukrajiny, ale fakticky by sa mohla dostať z jej právneho poľa.
Okrem rozhodnutia o referende odvolal vo štvrtok krymský parlament celú vládu Krymu.
Za nového premiéra zvolili doterajšieho šéfa frakcie strany Ruská jednota Sergeja Aksionova, ktorý za legitímneho prezidenta Ukrajiny považuje Viktora Janukovyča.
Nový premiér Krymu
Ľudia sa boja
Situácii na pokoji rozhodne nepridali militantné kroky, ktoré urobilo Rusko – ľudia na Kryme, či už patriaci k prívržencom Kyjeva, Moskvy či sa hlásia ku krymským Tatárom, sa boja.
Obchody nefungujú, zatiahnuté rolety symbolizujú nejasnú budúcnosť. Ale pár ulíc od budovy krymského parlamentu už sedia ľudia v reštauráciách. Podobne ako v Kyjeve.
Ale Alexej Calina, nový starosta Sevastopoľa, vyzýva na vytváranie oddielov domobrany podľa vzoru majdanu. Lenže na Kryme je prívržencov proeurópskeho majdanu zásadne menej, než v metropole a na západe krajiny. Ale aj tu euronadšenci sú.
Tí, ktorí sa nezúčastňujú zrážok a demonštrácií, čakajú, kto sa ukáže ako silnejší a k tomu sa nakoniec mlčiaca väčšina pridá.
Vodca Svetového kongresu Tatárov Renat Zakyrov už prejavil značný sklon ku kompromisu, keď deklaroval, že krymskí Tatári musia nájsť spoločný jazyk ako s Rusmi, tak aj s Ukrajincami.
Prezident som ja, ozval sa Janukovyč. V piatok prehovorí v Rusku Čítajte Militantné Rusko
Rusi sa zatiaľ veľmi kompromisne netvária – trvajú na tom, že prezidentom krajiny je stále Viktor Janukovyč, ktorý je v Rusku a pod jeho ochranou, dokonca sa v piatok uskutoční v Rostove na Done aj jeho prvá „ruská“ tlačovka.
Minister obrany admirál Igor Teňyuk odlieta na Krym.
Admirál verí, že sa s ruskými kolegami dohodne na jednotnom postupe a presvedčí ich, aby prestali dramatizovať situáciu neuváženými krokmi.
Vojenské manévre ruskej armády neďaleko hraníc s Ukrajinou nie sú práve signálom, že Moskva sa nemieni do záležitostí súvisiacich s Krymom miešať.
Cvičenie sa zúčastňuje vyše 150-tisíc vojakov ruského západného a stredného vojenského okruhu, vrátane bojového letectva.
Ruské obrnené vozidlá neďaleko Simferopoľa. FOTO: crimea.comments.ua
Aliancia nemá plán
O Krym nebojuje len nová ukrajinská vláda s Moskvou.
Podľa Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa Západ zaviazal chrániť územnú celistvosť Ukrajiny, ako aj zabrániť možným provokáciám.
„Ukrajina tento záväzok dostala za odmenu, že sa zaviazala zničiť svoj nukleárny arzenál, ktorý bol po rozpade Sovietskeho zväzu tretí najväčší na svete,“ povedal pre SME ukrajinský politológ Oleksij Haran.
Okrem Spojených štátov memorandum podpísalo aj Rusko a Veľká Británia.
Aj preto bola vo štvrtok Ukrajina témou zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli. Ministri do Moskvy odkázali, že NATO bude „ďalej podporovať ukrajinskú suverenitu a teritoriálnu integritu“.
Ani Spojené štáty ani NATO však nie sú pripravené na to, ak by Rusko vojensky zasiahlo na Kryme, vyhlásil vo štvrtok najvyšší veliteľ NATO, generál amerického letectva Philip Breedlove.
Generál pre Reuters povedal, že NATO nezmenilo rozmiestnenie žiadnych vojenských aktív v reakcii na krízu okolo Ukrajiny.
