Ruská väčšina na Kryme by sa najradšej pripojila k Putinovmu Rusku, naopak, ukrajinská a tatárska menšina stoja za kyjevským majdanom.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
SIMFEROPOL, BRATISLAVA. Rusko, Rusko! Putin je náš prezident! Sláva Ukrajine! Putin je diktátor!
Takto sa v stredu prekrikovali tisícky ľudí pri krymskom parlamente v Simferopole.
Dva znepriatelené tábory nakoniec musela oddeľovať polícia. Jedni sa vidia ako súčasť Ukrajiny, druhí by sa najradšej pripojili k Rusku.
Búrlivý Krym
Polostrov, ktorý pred 60 rokmi darovala Moskva Ukrajine, vyvoláva najväčšie obavy o celistvosť krajiny po víkendovom páde režimu Viktora Janukovyča.
Autonómna republika s vlastnou ústavou je jediným regionóm Ukrajiny, kde väčšinu tvoria Rusi. Tí sa dlhodobo netaja príklonom k Rusku a najmä jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Na polostrove však žije aj významná menšina Ukrajincov a Tatárov, ktorým sa separatistické snahy nepáčia a na Moskvu nespomínajú v dobrom najmä pre Stalinove nútené deportácie.
Najnovšie potýčky medzi dvoma tábormi vyvolali snahy niektorých Rusov riešiť vystúpenie z Ukrajiny na pôde miestneho parlamentu, kde dokonca zaviala ruská vlajka.
Ruskí demonštranti na Kryme sa na revolúcie pozerajú úplne inak ako v Kyjeve. Napríklad v stredu rozpustené jednotky Berkut, ktoré zrušili pre policajnú brutalitu proti demonštrantom, tam oslavujú ako hrdinov.
Starosta bez volieb
Napätie na polostrove je veľké už od nedele, ked sa v metropole Simferopol po veľkej proruskej demonštrácii bez volieb stal novým starostom Rus Alexej Čalij.
Ukrajinský dočasný prezident Oleksandr Turčynov varoval pred hrozbou separatizmu, podobne aj západní politici či najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov z východného Donecka.
Aj z obáv pred vyprovokovaním proruských obyvateľov Krymu na polostrove podľa ministra vnútra Arsena Avakova nezatkli zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča. Ten sa skrýva na neznámom mieste pred zatykačom za smrť demonštrantov.
Kremeľ, ktorému sa vývoj na Ukrajine a jeho návrat k zbližovaniu sa s Európskou úniou nepozdáva, sa stavia za Rusov na Kryme.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov reagoval na nedávne zrušenie jazykového zákona a potláčanie ruštiny označil za prejavy „neofašizmu“.
[content type="avizo-clanok" img-db="morvay" title="Komentár Petra Morvaya" url="http://bit.ly/1hzcOVd"]Rusko sa rozhodlo zastrašovaním a podporou separatistov získať kontrolu nad Ukrajinou[/content]
Putin napína svaly
Moskva, ktorá má do roku 2042 na Kryme prenajatý prístav Sevastopoľ pre čiernomorskú flotilu, vylučuje, že by vstúpila do konfliktu na Kryme.
„Taký scenár je nemožný,“ citovala agentúra Interfax–Ukrajina šéfku ruskej Rady federácie Valentinu Matviojenkovú.
V ten istý deň však prezident Putin nariadil vojenské cvičenie na západe krajiny, ktoré má preveriť akcieschopnosť ruskej armády v krízových situáciách.
„Konflikt by im nevyhovoval. Rozpadom Ukrajiny by mali na hraniciach zrazu druhé nepriateľsky naladené Poľsko,“ myslí si slovenský analytik Balázs Jarábik.
Ruský politológ z Ťumenskej univerzity Andrej Devjatkov hovorí, že aj vzhľadom na padajúcu ruskú ekonomiku sa Kremeľ nebude hrnúť do konfrontácie s novou vládou v Kyjeve, a teda aj so Západom, ktorému predáva svoj plyn.
„Toto nie je hra Západ verzus Východ,“ vyhlásil John Kerry, šéf americkej diplomacie. Traja bývalí prezidenti Ukrajiny Leonid Kravčuk, Leonid Kučma a Viktor Juščenko to tak optimisticky nevidia.
V spoločnom vyhlásení obvinili Rusko, že zasahuje do politického života na Kryme. Napríklad špekuláciami o referende o pripojení sa k Rusku.
