CARACAS, BRATISLAVA. „Pozrite sa na mňa. Som len obyčajným predajcom športových okuliarov a teraz mám v ruke kameň,“ hovorí pre New York Times Carlos Alviarez z venezuelského mesta San Cristóbal.
Je jedným z ľudí, ktorí sa postavili proti vládnym jednotkám. Začali stavať barikády, pripravovali si Molotovove kokteily a kamene.
Útočia na nich príslušníci Národnej gardy na motorkách a v obrnených vozidlách. Hádžu po nich slzotvorný plyn, bijú ľudí.
Minulý týždeň brokovnicou postrelili ženu a jej dieťa. A to všetko len preto, že ľudia z tejto štvrte protestovali proti vláde prezidenta Nicolása Madura. „Sme normálni ľudia, no týka sa nás to, čo sa deje,“ dodáva Alviarez.
Ani ropa nepomáha
Chávizmus
- Ľavicovú politiku zavádzal od roku 1998 prezident Hugo Chávez. Inšpiroval sa Kubou, financoval ju z predaja ropy.
- Znížil negramotnosť, postavil domy, no v krajine je obrovská kriminalita a inflácia.
- Vládu teraz podporuje asi polovica Venezuelčanov.
Protesty sa odohrávajú vo viacerých mestách krajiny. V uliciach nie sú už len študenti, ako to bolo pred týždňom, ale aj obyčajní ľudia. Vláda reaguje tvrdo, zabila už asi trinásť ľudí.
Madurovi vyčítajú, že aj keď má krajina najväčšie zásoby ropy na svete, obyčajní ľudia sú stále chudobní, kriminalita je rekordná a ekonomiku ničí 56-percentná inflácia.
V skutočnosti však môže byť ešte vyššia, keďže neodráža ceny na čiernom trhu, kde sa platí v dolároch. Na ten sú mnohí odkázaní, lebo v obchodoch často chýba múka, vajcia či toaletný papier.
„Protesty môžu mierne poškodiť ekonomiku, ale tá je už v takom rozklade, že si to nikto nemusí ani všimnúť,“ cituje magazín Quartz Steva Hankeho z Univerzity Johnsa Hopkinsa.
Podľa amerického inštitútu Cato dosahuje inflácia v krajine výšku 330 percent.
Maduro sa obhajuje podobne, ako to robil jeho mentor a predchodca Hugo Chávez, po ktorom pred rokom prebral moc.
Za protestmi sú vraj fašisti podporovaní americkou CIA, za nedostatok tovaru môžu distribútori, ktorí to robia úmyselne, aby vyvolali nepokoje.
Lídrov protestov označil za chorobu, ktorú treba vyliečiť, a zavrel ich do väzenia, proti desaťtisícom ľudí v uliciach nasadzuje armádu.
Maduro pritlačil na káblových operátorov, aby z ponuky vyradili televízie kritické k vláde, štátna televízia o náznakoch odporu mlčí.
Koniec revolúcie?
To všetko zo strachu, aby súčasné protesty neznamenali koniec Bolívarskej ľavicovej revolúcie, ktorú vyhlásil Chávez.
„Maduro má veľkú podporu. Nie je to Chávez, ale ľudia v ňom vidia pokračovateľa jeho myšlienok,“ povedal pre CNN politológ George Ciccariello-Maher z Drexelovej univerzity vo Philadelphii. Za vládou stojí aj armáda.
Maduro chce tento týždeň zorganizovať národnú mierovú konferenciu, kde by hovoril aj s opozíciou, napríklad s Henriquem Caprilesom, ktorého porazil tesne v lanských prezidentských voľbách. Aj ten vyzýval na protesty formou „národnej blokády“, teda stavania pouličných barikád.
V uliciach San Cristóbalu však v úspech týchto rokovaní neveria, situácia tu čoraz viac pripomína občiansku vojnu, kde štátna moc stojí proti obyčajným ľuďom.
„Pätnásť rokov z nás robili hlupákov a pritom rozkrádali túto krajinu,“ povedal pre New York Times Ramón Arellano. S vládou, ktorá je k požiadavkám ľudí hluchá, podľa neho nemá zmysel rokovať.
