Klavíristka českého pôvodu Alice Herz-Sommerová prišla počas 110 rokov svojho života o takmer všetkých blízkych. Nikdy však nevyčerpala svoj optimizmus. V Terezínskom gete strávila so synom dva roky a odohrala v ňom viac než sto koncertov.
Pražská rodáčka vyrastala v dome, kde sa schádzali významné osoby kultúrnych a vedeckých kruhov. Medzi rodinných priateľov patril aj Franz Kafka či Gustav Mahler.
Hru na klavír študovala od piatich rokov, spočiatku pod dohľadom Lizstovho žiaka Konráda Ansorgea.
Propaganda v Terezíne: organizovala koncerty
V roku 1931 sa vďaka hudbe zoznámila a vydala za podnikateľa a amatérskeho muzikanta Leopolda Sommera. O šesť rokov neskôr sa im narodil jediný syn Raphael.
Väčšina členov ich rodiny po okupácii Československa emigrovala, im však dovolili zostať vo svojom byte až do roku 1943, keď všetkých troch deportovali do Terezína.
Rok predtým zatkli a odviedli jej chorú 72-ročnú matku. Vtedy si uvedomila, že sa nemôže spoliehať na nikoho iba na seba a na hudbu.
Terezínski väzni mali povolené organizovať si kultúrne podujatia. Slúžili totiž ako propaganda, ktorá mala presvedčiť zástupcov Červeného kríža o slušných životných podmienkach Židov v pracovných táboroch.
Sommerová, ktorá mala koncerty a vystúpenia na starosti, tvrdila, že hudba pôsobila v Terezíne ako kúzlo. Zoslabnutí muzikanti hrávali pre rovnako podvyživených a utrápených väzňov a pre všetkých bola hudba potravou, vďaka ktorej zo dňa na deň prežívali.
Leopolda v roku 1944 presunuli najprv do Osvienčimu a neskôr do Dachau, kde zomrel na týfus šesť týždňov predtým, než tábor oslobodili. Noc pred odchodom prikázal Alici, aby sa na nič dobrovoľne nehlásila.
O pár dní totiž ponúkli ženám, ktorých mužov spolu s Leopoldom odviedli, možnosť ich nasledovať, no žiadne z nich už svojich drahých neuvideli.
Žila v Izraeli a neskôr v Británii
Dva roky po vojne Sommerová so synom emigrovali do Izraela. Žila tam jej sestra - dvojča Mariana. Bol tam aj zvyšok rodiny.
Najbližších štyridsať rokov učila na konzervatóriu v Jeruzaleme, kým sa v roku 1986 na podnet syna Raphaela nepresťahovala do Londýna. Úspešný violončelista Raphael zomrel v roku 2001 na infarkt na konci svojej koncertnej šnúry.
Až do svojej smrti bola Sommerová vášnivou klavíristkou, a hrávala niekoľko hodín denne. Na minulosť spomínala nerada, radšej si užívala prítomnosť.
Recept na vysoký vek napriek všetkému čím si prešla spočíva podľa nej v životnom postoji. "Sústredím sa na pekné veci v živote. Som si vedomá aj tých zlých, ale vyhľadávam iba tie príjemné," vysvetlila pred ôsmimi rokmi v rozhovore pre Guardian.
Svoje posledné chvíle strávila v pokoji a v prítomnosti najbližších. Jej životný príbeh opísali v niekoľkých knihách.
Alice Herz-Sommerová sa však už nedozvie, či najnovší krátky dokument The Lady in Number 6: Music Saved My Life, ktorý je tento rok nominovaný na Oscara, uspeje. Zomrela v pondelok ako 110-ročná.
