Aj tak chce kandidovať za prezidentku.Po úteku Janukovyča rieši Ukrajina nastolenie právneho štátu, záchranu jednoty krajiny aj budúcnosť Tymošenkovej, myslí si Peter Morvay
Z Kyjeva píše Petra Procházková
Špinavý muž upevňuje dlhý transparent na priestranstve priamo naproti tribúne. Je na ňom: „Julia je na slobode, stačí.“ Hneď vedľa žena drží menší transparent: „Julia, stačilo.“
Ľudia sa rozprávajú o sobotňajšej veľkej demonštrácii, ktorej hlavným bodom programu malo byť prvé verejné vystúpenie expremiérky Julie Tymošenkovej po prepustení z Charkovskej väzenskej nemocnice.
Tam ju poslal súd riadený jej hlavným sokom prezidentom Viktorom Janukovyčom na sedem rokov. Odsedela si takmer tri.
Na pódium ju priviezli na invalidnom vozíku. Unavenú, zle nalíčenú, rozrušenú. Zaslúžila si zhovievavosť a majdan ju prejavil. Ale nič viac.
Neoslnila ako pred rokmi
Príslušníci nacionalistického Pravého sektora, čo je dnes základ bezpečnostných zložiek centra mesta, sa dokonca snažili jej emotívne, až trochu hysterické vystúpenie prerušiť. Dokončila ho.
Ale už neoslnila ako pred desiatimi rokmi, keď sa stala kráľovnou oranžovej revolúcie. Ľudia jej zatlieskali, zamávali, rozlúčili sa s ňou.
A v nedeľu sa objavil na majdane úplne nový nápis: „Julia je na slobode, chlapci stále sedia.“ Aj keď bolo oslobodených niekoľko desiatok ľudí, ktorých Janukovyčov režim potrestal za politický odpor.
A Tymošenková, ako dáva majdan najavo, svoju historickú úlohu už splnila, hoci, sama by chcela v predčasných májových voľbách kandidovať za prezidentku.
Fenomén majdan
„Mala by odísť,“ hovorí žena v stredných rokoch a chváli expremiérku za to, že zatiaľ sa politicky neangažuje.
„Má dosť peňazí, ktoré si nakradla, čo si budeme hovoriť, tak nech si ich vezme a ide za manželom do zahraničia,“ dodáva muž, ktorý ženu drží za ruku.
Boli na majdane v nedeľu prvýkrát. Priznávajú, že nie sú žiadni bojovníci. Báli sa a vyčkávali.
Teraz už sa zapojiť chcú: do volieb, ktoré, ako dúfajú, budú prvými čestnými voľbami od vzniku samostatnej Ukrajiny pred dvadsiatimi tromi rokmi.
Než sa však voľby uskutočnia, pravdepodobne sa Ukrajina bude musieť zžiť s celkom novým fenoménom: majdanom.
Všetci sú si rovní
Majdan totiž už nie je len priestranstvom podobným Hyde parku, bojiskom, kde sa stretávajú odporcovia a obrancovia dnes už bývalého režimu, ani verejným zhromaždiskom, kam sa každý ide slobodne vyrozprávať.
Je to nová politická sila, s ktorou sa bude musieť zmieriť tak opozícia, bývalá vládna Strana regiónov, ako aj všetci, ktorí sa do ukrajinskej politiky ešte len chystajú vstúpiť.
Dôkazom, že majdan je odhodlaný zaviesť do ukrajinskej reality úplne nové a aj pre nás možno nezvyklé pravidlá, je príhoda zo sobotňajšieho večera: jeden z najvýznamnejších vodcov ukrajinskej parlamentnej opozície, vodca strany Baťkivščina (Vlasť) Julie Tymošenkovej, poslanec Arsenij Jaceňuk viezol Tymošenkovú na majdan.
Jeho auto chcelo suverénne prejsť medzi barikádami, ako na to bol prominentný politik, hoci opozičný, doteraz zvyknutý. Mladíci z domobrany majdanu ho nekompromisne zastavili. „Vystúpte,“ povedali. „Som predsa Arsenij Jaceňuk, čože ma nespoznávate?“ Snažil sa politik využiť povesť a vplyv.
„Spoznávame,“ povedal veliteľ hliadky v maske s tyčou. Ako inak. Opozičný líder vystúpil a potom si musel vypočuť ponižujúce napomenutie:
„Ako politik nemáte žiadne privilégiá. My sme majdan a kto je viac? Nemôžete si tu jazdiť, ako chcete, zatiaľ čo ostatní musia stáť v rade alebo chodiť pešo. Podriaďujete sa rovnakým zákonom ako my, sme si rovní a zásluhu na tom, že môžete hovoriť z tribúny k desaťtisícom ľudí, máme predovšetkým my, majdan,“ vyhlásil veliteľ.
A potom Jaceňuka s úsmevom nechal opäť nasadnúť do auta a dovolil mu prejsť medzi barikádami.
Na námestí zostanú
V nedeľu, keď tisíce Kyjevčanov prúdili do centra mesta s červenými klinčekmi a slzami v očiach, aby si spomenuli na tých, ktorí tu položili životy v boji so skorumpovaným Janukovyčovým režimom, povedal vodca majdanu Andrej Porubij: „Všetky svoje funkcie majdan ešte nevykonal. Musíme zostať na svojich miestach.“
Mladí muži toto uistenie počuli radi. Niektorí z nich si nedokážu už ani predstaviť, že by robili niečo iné, než stáli na barikádach a počúvali, ako ich vďačný dav oslavuje: „Hrdinovia! Fešáci!“
Autor: Agentúra Epicentrum
