Demonštranti na kyjevskom námestí ešte opevňujú barikády.
Z Kyjeva píše Petra Procházková
„Vezmite si ich na mušku. Vidíte ich?“
„Vidíme ich. Sprava od hotela.“
„Vezmite si ich na mušku. A potom pracujte.“
„Môžeme pracovať z nižších poschodí budovy.“
„Áno, spustite sa. Pripravte sa na prácu.“
„Pracujeme.“
Tento zle počuteľný záznam rozhovorov, ktoré viedli pomocou vysielačiek, bol v piatok hlavnou témou na celej Ukrajine.
Medzi sebou totiž hovorili muži, ktorí zabili desiatky demonštrantov. Ich smrť posunula politické rokovania do úplne novej dimenzie.
Optimizmus na majdane
Boj o Ukrajinu
demonštrácie na majdane trvajú už 94 dní, pri potýčkach demonštrantov a policajných jednotiek zahynulo najmenej 77 ľudí, z toho dvanásť členov bezpečnostných zložiek, niektorých zastrelili snajperi z okolitých budov, stovky ľudí sú zranené, prímerie s prezidentom Viktorom Janukovyčom vyrokovali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska – Radoslaw Sikorski, Frank-Walter Steinmeier a Laurent Fabius, nočné rokovania trvali viac ako osem hodín.
Zatiaľ čo sa v piatok na hlavnom námestí Kyjeva, zrána zaliatom optimistickým slnkom, všetci usmievali, z tribúny sa čítali mená ďalších a ďalších policajných veliteľov, ktorí „prešli na stranu ľudu“.
Dav tlieskal aj spieval, no v parlamente sa poslanci pobili. Dôvodom bol práve ten tajomný rozhovor.
Vyplývalo z neho, že skupina ostreľovačov, ktorí pálili na demonštrantov z výšky, z bezpečia a profesionálnymi ostreľovacími puškami vybavenými profesionálnou optikou, patrila k nejakej elitnej jednotke.
Hlas veliteľa svedčí o jasnej hierarchii. Ostatní sa podriaďujú príkazom, z ktorých jeden znie: strieľať na demonštrantov prenikajúcich ďalej do ulice Institutskaja (vedie z majdanu k vládnym budovám okolo hotela Ukrajina).
Rozhovor prebieha v ruštine. Neznamená to nutne, že ostreľovači sú občanmi Ruskej federácie. Môžu to byť Ukrajinci z východnej časti krajiny.
Jediné, čo sa z daného záznamu dá vydedukovať, je nasledujúce: nešlo, ako sa snažila tvrdiť ukrajinská vládna Strana regiónov a stúpenci prezidenta Viktora Janukovyča, o bandu kriminálnikov, ktorú na demonštrantov niekto poslal.
Naopak. Boli to elitní strelci, o čom svedčil aj charakter zranení a presnosť zásahov.
Boli skvele organizovaní, pripravení a bez zaváhania sa podriaďovali príkazu. Triafali do ľudí presne podľa príručiek. Do srdca, do zátylku, do stehenných tepien.
Protiteroristická jednotka
Medzi demonštrantmi, ktorí sa sotva spamätali zo štvrtkového šoku a ešte ani nezačali pochovávať mŕtvych, sa rozšírila správa, že ostreľovači patrili k ruskej elitnej jednotke Alfa.
Tá patrí tímu špeciálneho určenia ruskej armády. Špecializuje sa na protiteroristickú činnosť a na akcie na záchranu rukojemníkov. Patrí pod ruskú tajnú službu FSB.
Policajti chcú ísť domov
V piatok popoludní zverejnil ukrajinský server ZN.UA, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje z ukrajinskej vlády, že snajperi z Alfy prišli do Kyjeva už začiatkom februára.
Žijú niekde vo vládnej štvrti, ktorú urputne strážili policajné jednotky Berkut.
Tie sa v piatok už úplne stiahli z centra mesta a prvýkrát za pár týždňov ich okolo majdanu nevidno.
Ťažkoodenci sa doslova povaľovali okolo vládnych budov a asi po prvýkrát od začiatku ukrajinského konfliktu vzbudzovali naozaj ľútosť.
Keď k nim vyšli poslanci, ktorí na dopoludňajšom zasadnutí prijali rozhodnutie nepoužívať už proti demonštrantom silu, niektorí z nich na otázku, či sú radi, že môžu ísť domov, odpovedali: „Trebárs pešo. Hlavne hneď.“
Aj oni majú zrážok s odhodlanými aktivistami dosť. Tí na dôkaz toho, že už nechcú žiadnu krv, prepustili v piatok všetkých skôr zajatých policajtov. Keby však dostali do rúk ostreľovača, rozhodne by neboli takí zhovievaví.
Barikády ešte zvýšia
„Dostaneme ich,“ usmieva sa mladík s helmou a tyčou, tentoraz zastrčenou v batohu na chrbte.
Ráno sa ľudia tvárili tak optimisticky, ako už niekoľko týždňov nie. „Aby sa veci pohli, muselo vo štvrtok zomrieť pár desiatok mladých Ukrajincov,“ hovorí Kyjevčan smutne.
Ale vidieť, že on aj tisíce ľudí prichádzajúcich na majdan sú v úplne inej nálade, než boli v rovnakom čase vo štvrtok.
„Vyhrané nie je,“ hovorí chlapík so silnými okuliarmi a aktovkou, ako keby išiel práve z kancelárie domov, ktorý vlečie dve pneumatiky.
„Musíme využiť dnešný pokoj a opraviť barikády, tam hore postavíme ešte jednu, aby na nás nemohli zhora. Snajperi sú ešte stále v meste.“
Peniaze nevymeníte
Strach z ostreľovačov bol aj dôvodom, prečo sa v piatok územie kontrolované demonštrantmi tak zásadne rozšírilo. Aktivisti teraz po stiahnutí jednotiek Berkut ovládajú nielen samotné Námestie nezávislosti, ale aj priľahlé ulice.
Organizácia života na obrovskej ploche lemovanej obhorenými budovami, poľnými kuchyňami a pneumatikami získala dokonalý poriadok.
Zásobovanie funguje skvelo, aj keď počet zavretých obchodov sa v piatok významne zvýšil a v okolí centra sa už nedá kúpiť ani suchá žemľa, nieto ešte vymeniť zahraničná mena. Bankomaty sú mimo prevádzky.
Niektorí ústretovejší majitelia obchodov poskytli svoje priestory demonštrantom – väčšinou sú tu ošetrovne a vývarovne.
Kliknutím obrázok zväčšíte
Dopĺňajú zásoby
Piatok bol pre demonštrantov v pravom zmysle slova voľným dňom. Chvíľu oddychu po ťažkých bojoch využili na doplnenie zásob jedla aj munície.
Molotovove koktaily sú starostlivo ukladané v debnách a až s láskou strážené, aby sa ani jedna fľaša nedostala do nepovolaných rúk. Výškové budovy okolo majdanu boli niekoľkokrát prehľadané.
Majdan neverí akýmkoľvek dohodám s prezidentom Viktorom Janukovyčom. Ani jeho sľubom.
Navyše vágna predstava, že predčasné prezidentské voľby budú vyhlásené až v decembri tohto roka, desiatky tisíc ľudí zhromaždených na majdane pobúrila.
„To preto sme priviezli ďalšie pneumatiky. To preto prosíme o ďalšie lieky a budujeme nové poľné ošetrovne. My tomu človeku už neveríme ani slovo.“
Obrancov Ukrajiny stále pribúda
Vo verbovacích centrách stál celý deň rad nových záujemcov o zaradenie sa medzi obrancov slobodnej Ukrajiny. Tak to aspoň každý, kto v rade stál, vyhlasoval.
„Som z Ivano-Frankovska. Jednoducho som nemohol neprísť, keď som vo štvrtok videl tie zábery mŕtvych mladých chalanov. Ja mám takého doma. A povedal som žene: Mamka, naša rodina tam musí niekoho mať. Drž chlapca doma, ja idem,“ hovorí menší muž vo staručkej vojenskej helme, ktorú vraj našiel na povale.
Na ramene mal pneumatiku. Vezie ju až z Ivano-Frankovska, pretože vedenie majdanu vyzvalo ľudí, aby priniesli všetko, čo môže pomôcť: jedlo, drevo, teplé šaty a pneumatiky.
Ešte vraj nie je ani zďaleka koniec. A pneumatika sa tak stala symbolom majdanu.
Autor: Agentúra Epicentrum
