Frustrácia, strach z útoku a nedostatok spánku môžu viesť k tomu, že sa ľudia správajú radikálnejšie ako bežne.
Samotár. Tak sa predstavil jeden z radikálov, s ktorým hovoril redaktor al-Džazíry. Svoje skutočné meno prezradiť nechce.
"Myslím si, že som radikál, keďže robím radikálne činy, nie ako tie stojace múmie na Majdane, ktoré mávajú zapaľovačmi a každú hodinu spievajú ukrajinskú hymnu," hovorí. "Ľudia obetovali svoje životy, prelievala sa tu krv. Za krv ich čaká opäť len krv, krv sa dá zmyť len krvou."
Každý je vojakom
Do Kyjeva prišiel už v decembri z mesta Luck. Už vtedy sa niekoľkokrát dostal do konfliktu s tajnou políciou Berkut.
"Väčšinou nepočúvam príkazy a pracujem najradšej sám. Ale v tejto skupine sa mi páči, lebo nemáme jasného vodcu. Každý je vodcom, každý je vojakom," dodal.
Práve na podobné osoby poukazujú ľudia z okolia prezidenta Viktora Janukovyča, keď hovoria, že v uliciach nie sú pokojní demonštranti, ale fašistické skupiny, ktoré priviedli Ukrajinu na pokraj občianskej vojny.
Nacionalistický Pravý sektor už slovami svojho lídra Dmytra Jaroša odkázalo, že má "dostatok zbraní na to, aby ochránilo Ukrajinu pred jej vnútornými okupantmi".
K radikálom patrí aj dvadsaťročný Krizskij, najmladší líder skupiny aktivistov. Hovorí, že Janukovyč úmyselne oslabuje Ukrajinu a za to si zaslúži zomrieť.
"Janukovyč v každom prípade príde o hlavu, neskončí prirodzenou smrťou. Buď ho zabijú vlastní ľudia alebo my," cituje al-Džazíra mladého radikála.
Zmena neprichádza
Psychológ medzi aktivistami Oleh hovorí, že medzi ľuďmi v uliciach je stále viac takých, ktorí majú psychické problémy.
"Keď človek očakáva rýchle zmeny a tie nenastanú, narastá frustrácia. Buď upadne do apatie, alebo sa jeho energia znásobí a ide sa za svoje ciele biť. Treťou možnosťou je, že u neho nastanú depresie, čo môže viesť k samovražde," povedal.
Tvrdí, že za radikalizáciou niektorých demonštrantov môže byť aj nedostatok spánku, neistota a neustály strach z blížiaceho sa útoku.
Aj Samotár priznáva, že ho týždne strávené na námestí poznačili, keďže videl, ako jeho priatelia zomierali, alebo zmizli. Napriek tomu neodchádza.
"Myslím si, že ľudia pochopia, prečo tu riskujeme svoje životy. Tí, ktorí strávili aspoň týždeň na majdane, mrzli tu, tí sa už zmenili k lepšiemu," povedal.
