FOTO – TASR
Kto ešte nekandidoval na post hlavy SR, akoby nežil – pokojne možno podotknúť.
Alebo – kto chce byť na Slovensku prezidentom, nech sa prihlási.
Aj toto platilo takmer doslovne.
V priebehu piatich rokov Slovensko „absolvovalo“ dva spôsoby voľby hlavy štátu – voľbou poslancami parlamentu, aj priamou voľbou občanmi – a v televíziách odpromenádovalo svoju šou dvadsaťpäť oficiálnych kandidátov.
Najmä Mečiarom stvorený maratón parlamentných volieb v roku 1998 pripomínal nekončiacu sa voľbu Miss.
Nakoniec sa však ponovembrové Slovensko dožilo aj svojho druhého prezidenta – po exkomunistovi Michalovi Kováčovi dostalo možno to, čo si zaslúži – bývalého člena ÚV KSS Rudolfa Schustera. Tak ešte raz – ako to celé vyzeralo?
Rok 1993
Bola to prvá voľba prezidenta SR po desiatkach rokov. Volil ho parlament. Kandidovalo päť mužov.
Roman Kováč: Kandidát HZDS, dnes minister zdravotníctva za SDKÚ.
Milan Ftáčnik: Kandidát SDĽ, dnes minister školstva za SDĽ.
Jozef Prokeš: Kandidát SNS, dnes poslanec za SNS a primátor Nitry.
Anton Neuwirth: Kandidát KDH, aj dnes člen KDH.
Michal Kováč: Kandidát HZDS, dnes nestraník na dôchodku.
Bol zvolený 106 hlasmi poslancov parlamentu.
Ivan Lexa tesne po jeho zvolení skonštatoval: „Teraz už je všetko v riti.“
Okrem HZDS a SNS zaň zahlasovali aj poslanci opozície za SDĽ.
Zaujímavosť: Hodinu pred oficiálnym odovzdaním kandidátok sa vzdal kandidatúry profesor Juraj Švec, navrhnutý vtedajšou opozíciou.
Ivan Gašparovič, ktorého navrhol Ivan Hudec, sa rozhodol nekandidovať.
Predsedom volebnej komisie bol aj Milan Sečanský, poslanec za HZDS, ktorý neskôr na tento úrad kandidoval.
Rok 1998
O post prezidenta sa v piatich kolách uchádzalo desať kandidátov.
Ani jeden z nich nezískal potrebnú ústavnú väčšinu deväťdesiatich hlasov.
Ku kreslu prezidenta sa „na najmenšiu vzdialenosť priblížil“ kandidát HZDS Otto Tomeček – získal 86 hlasov.
Štefan Markuš: Kandidát SDK, dnes veľvyslanec SR v Maďarsku.
Juraj Hraško: Kandidát SDĽ, dnes veľvyslanec SR vo Švajčiarsku.
Ladislav Ballek: Kandidát SDĽ, dnes veľvyslanec SR v ČR.
Brigita Schmögnerová: Kandidátka SDĽ, dnes ministerka financií.
Milan Sečanský: Kandidát HZDS, dnes člen HZDS.
Otto Tomeček: Kandidát HZDS, dnes vysokoškolský pedagóg.
Zaujímavosť: Ján Slota odmietol kandidáta na post prezidenta Petra Tomku s odôvodnením, že nie je až taký dobrý Slovák, ako sa robí. Peter Tomka mal pritom veľký podiel na historickom úspechu Slovenska v spore o Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Bol podpredsedom prípravného výboru Medzinárodného trestného tribunálu a predsedom právneho výboru Valného zhromaždenia OSN.
Kočnárovi štyria mušketieri
Bývalý podpredseda ZRS a neskôr nezávislý poslanec Miroslav Kočnár si v roku 1998 stvoril z volieb prezidenta svoj osobitný kabaret. Kandidáti, ktorých navrhoval, boli vospolok spestrením parlamentnej hry na voľbu hlavy štátu, vymyslenú Vladimírom Mečiarom. Boli to:
Augustín Kurek – šéf odborového zväzu vodičov MHD.
Na strednom odbornom učilišti v Ostrave sa vyučil za inštalatéra, neskôr si v Bratislave urobil maturitu – odbor strojárstvo. Od roku 1984 pracoval v Dopravnom podniku Bratislava.
Milan Fogaš – signalista na Železnici SR.
Absolvoval Strednú priemyselnú školu strojnícku, odbor všeobecné strojárstvo. Pracoval aj ako vodič na stavbe Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, SVD Gabčíkovo-Nagymaros.
Zdeno Šuška – vedúci techniky v Centre voľného času v Novej Bani.
Absolvoval Pedagogickú fakultu v Nitre, odbor matematika – fyzika. Požiadal o zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najkratší prezidentský prejav. Ten jeho mal sto slov a pripravoval si ho jeden mesiac.
Záver znel: „Poviem vám starú latinskú múdrosť. Keď chceš, aby bol človek šťastný jeden deň, daruj mu rybu. Keď chceš, aby bol šťastný celý život, nauč ho tie ryby chytať. Naučme spolu Slovensko tie ryby chytať.“
Vladimír Abrahám – súkromný podnikateľ.
Vzdelanie si rozšíril zložením maturitných skúšok na večernej priemyslovke, predtým bol radovým elektrikárom a vo voľnom čase sa zaoberal najmä opravami televízorov. V čase kandidatúry podnikal, predtým pôsobil vo funkcii odborového pracovníka v elektrolýze Závodu SNP, z ktorej bol po dvoch rokoch odvolaný kvôli konfliktom so spolupracovníkmi.
Rok 1999
V priamej voľbe prezidenta občanmi SR kandidovalo osem mužov a jedna žena.
Rudolf Schuster: Kandidát koalície, dnes prezident SR.
Vladimír Mečiar: Kandidát HZDS, stále predseda HZDS.
Magda Vášáryová: Občianska kandidátka, dnes veľvyslankyňa SR v Poľsku.
Ivan Mjartan: Občiansky kandidát, dnes predseda strany Stred.
Ján Slota: Kandidát SNS, dnes poslanec NR SR za SNS.
Boris Zala: Občiansky kandidát, dnes člen Smeru.
Juraj Švec: Občiansky kandidát, dnes poslanec NR SR za LDÚ.
Juraj Lazarčík: Občiansky kandidát, stále vysokoškolský pedagóg.
Ján Demikát: Občiansky kandidát, dnes člen mestského zastupiteľstva Košice.
Zaujímavosť: Desiaty kandidát, exprezident Michal Kováč, sa niekoľko dní pred prvou voľbou vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera. Vyčítali mu to potom najmä tí, ktorí ho mediálne podporovali, ich kandidátom však Schuster rozhodne nebol.
Ján Slota získal pätnásť podpisov, potrebných pre kandidatúru až na poslednú chvíľu.
Okrem trinástich poslancov SNS ho podporili aj Peter Muránsky a Peter Kresánek z KDH. Podľa ich slov malo ísť o „taktický ťah, ako odobrať hlasy kandidátovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi“, médiá a verejnosť to však vnímali skôr negatívne.
