George Zimmerman, ktorého pred niekoľkými mesiacmi súd prekvapivo oslobodil v prípade zabitia sedemnásťročného černocha Trayvona Martina, sa v televízii posťažoval, že trpí posttraumatickým stresom.
Dal sa tiež počuť, že prezident Barack Obama z jeho prípadu ťažil politický kapitál a urobil z neho rasový problém. Ľudia sa mu vraj vyhrážajú a všade musí chodiť s bodyguardmi.
Vtedajšie rozhodnutie poroty mnohí považovali za nespravodlivé a rasistické. Na floridskom súde sa však objavil veľmi podobný prípad zastreleného tínedžera.
Tentoraz strieľal Michael Dunn. Pre hlasnú hudbu. Ani jeden z mŕtvych tínedžerov nebol ozbrojený.
Dunn sa so snúbenicou vracal zo svadby a zastavili pred lokálnym obchodom. Sedemnásťročný Jordan Davis sedel s kamarátmi v aute a počúvali hudbu. Dunn na nich zakričal, aby to stíšili. Tínedžeri mu oponovali, vytiahol teda deväťmilimetrovú pištoľ a začal strieľať. Právnikom neskôr povedal, že sa cítil ohrozený.
Zimmerman dlhuje právnikom, ktorí ho vysekali zo zdanlivo jednoznačného procesu, dva a pol milióna. Peniaze nemá a zamestnať ho nikto nechce, začal preto maľovať a predávať svoje obrazy. Za prvý kupec zaplatil stotisíc dolárov.
„Veľmi rád by som žil normálnym životom bez novinárov, platil pokuty za rýchlu jazdu a keby som sa pohádal so ženou a prišli by policajti, nemusel by o tom každý vedieť,“ povedal Zimmerman.
Američania prípad sledujú s napätím najmä preto, že rozhodnutie sudkyne Angely Coreyovej, ktorá oslobodila Zimmermana a rozhoduje aj v prípade vraždy Jordana Davisa, vyšle signál, akým smerom sa americká spoločnosť vyberie.
Nepotrestané prípady vrážd čiernych tínedžerov totiž príliš pripomínajú šesťdesiate roky minulého storočia.
