Belehrad 28. októbra (TASR) - Škandál okolo nezákonnej spolupráce juhoslovanských zbrojných firiem so zahraničím sa rozširuje o nové spoločnosti, ktoré okrem Iraku obchodovali aj s Líbyou.
"Spojené štáty v máji predložili srbským a juhoslovanským úradom dokument obsahujúci dôkazy, že sieť juhoslovanských spoločností podporuje konštrukciu rakiet v Líbyi," uviedol v dnešnom vydaní belehradský denník Blic, ktorý sa odvoláva na nemenované zdroje. Podľa zdrojov Američania vyslovili predpoklad, že tieto spoločnosti pomáhali vyvíjať rakety aj Iraku. USA vyzvali Belehrad, aby začal aktivity spoločností prešetrovať a zabránil im v spolupráci s Irakom a Líbyou.
Blic dodal, že okrem firmy Jugoimport - tá sa v súvislosti so sprostredkovaním nezákonných transakcií medzi bosnianskosrbskou spoločnosťou Orao (Orol) s Irakom uvádza od minulého týždňa - Washington poukázal na tri ďalšie spoločnosti: Infinity, Bruner company a Ede-pro.
Experti týchto podnikov uplynulé dva roky pôsobili priamo v Iraku a Líbyi, kde realizovali programy konštrukcie rakiet.
Okrem iného juhoslovanské firmy pomáhali s vývojom rakiet s doletom 1500 kilometrov.
Spoločnosť Ede-pro pre testovanie rakiet určených pre Irak a Líbyu a pre vývoj rakiet stredného až dlhého doletu typu zem-zem využívala priestory bývalých kasární juhoslovanskej armády pri Belehrade, ktoré v súčasnosti využíva Fakulta mechanického inžinierstva.
Podľa amerického denníka Washington Post (WP) juhoslovanské firmy s Irakom spolupracovali na vývoji motora pre raketu CM 1500, pričom od roku 2001 krajinu niekoľkokrát navštívili. Podľa WP Jugoimport zmluvu so spoločnosťou Al-Fatah uzavrel vo februári 2000, ešte za vlády exprezidenta Slobodana Miloševiča. Al-Fatah následne začal spoluprácu aj s piatimi menšími súkromnými firmami z JZR.
Nemecký nedeľník Welt am Sonntag informoval, že dodávky zbrojného materiálu z bosnianskej Srbskej republiky (RS) do Iraku dohodol Vojislav Šešelj - líder Srbskej radikálnej strany (SRS) blízky Miloševičovi -, ktorý v ostatných 18 mesiacoch dvakrát navštívil Irak a stretol sa s prezidentom Saddámom Husajnom a jeho zástupcom. Podľa zdrojov západných tajných služieb dostal Šešelj sedem miliónov dolárov na svoju kampaň pred nedávnymi voľbami srbského prezidenta, ktoré museli kvôli nízkej účasti v druhom kole anulovať. V prvom kole sa Šešelj umiestnil na treťom mieste s malým odstupom za liberálnym kandidátom Miroljubom Labusom.
