Špeciálne jednotky sa v noci začali tlačiť na horiace barikády na majdane. Demonštrantov zatiaľ nerozohnali.
- V utorok došlo k najprv pokojnému protestu pred parlamentom
- Radikáli však začali útočiť a pri zrážkach zahynulo zatiaľ 26 ľudí
- Polícia opäť útočila aj na novinárov, zranila ich vyše dvadsať
- Kritickú televíziu Piaty kanál vypli po celej Ukrajine
- Všetky kyjevské školy zostanú v stredu zatvorené
KYJEV, BRATISLAVA. Po mesiaci relatívneho pokoja vypukli v utorok v kyjevskej vládnej štvrti krvavé strety medzi políciou a demonštrantmi.
Podľa oficiálnych informácií zahynulo najmenej dvadsaťšesť ľudí, sú medzi nimi demonštranti aj policajti. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že najmenej deväť policajtov podľahlo strelným zraneniam.
Medzi obeťami je aj novinár kyjevského denníka Vesti.
Celkový počet zranených už prekročil tisíc, stav desiatok z nich je kritický. Medzi zranenými by mali byť aj tri deti.
Z krvavých protestov obvinil ukrajinský premiér Sergej Arbuzov radikálov.
Putinov hovorca uviedol, že Rusko považuje utorkové násilnosti v Kyjeve za pokus o prevrat.
Demonštranti sa pripravujú na ďalší útok bezpečnostných zložiek. Portál Kyiv Post zverejnil fotografie, ako chystajú molotovove koktaily.
Na horiace barikády na Námestí slobody, takzvanom majdane, sa v noci začali tlačiť špeciálne jednotky, ani do rána však väčší pokrok neurobili. Podľa ukrajinských médií sú sily vyrovnané.
Vláda v stredu vyzvala vlastníkov obchodov, aby svoje predajne na Námestí nezávislosti a v jeho okolí nechali zatvorené.
Naživo z Kyjeva:
Vládny poslanec: Majdan vyčistíme
Nepokoje vypukli v utorok, keď Ukrajinci v rámci nenásilného protestu obkľúčili parlament a provokatéri začali útočiť na policajtov. Len behom niekoľkých minút sa zranili desiatky ľudí.
Radikálni demonštranti navyše zaútočili na vládne budovy, pričom podpálili a obsadili aj sídlo prezidentovej Strany regiónov.
Po tom, čo demonštranti neuposlúchli výzvu ministerstva vnútra, aby opustili ulice, začala polícia rozháňať ľudí na majdane.
Na námestí sa pritom nachádza asi dvadsaťtisíc protestujúcich, na tribúne stoja opoziční politici.
„V najbližšom čase bude majdan vyčistený,“ vyhlásil na ruskom kanále Rosija-24 poslanec vládnej Strany regiónov Oleh Carev.
„Po tom, ako urobíme poriadok v Kyjeve, ho zavedieme po celej krajine.“
Nepokoje sa začali presúvať aj do iných regiónov. Viacerých budov sa demonštranti zmocnili napríklad v Ľvove.
Primátor mesta Andrij Sadovyj na Facebooku označil situáciu na Ukrajine za humanitárnu katastrofu, ktorú spôsobilo vedenie krajiny, keď "ponižovalo ľudskú dôstojnosť a hrubo porušovalo práva Ukrajincov".
Zavreli metro a obmedzili dopravu
Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie demonštrantov, ktorí strieľali na policajtov, a tiež snímky policajtov, ako brutálne mlátili a kopali do ležiacich neozbrojených ľudí.
Minimálne traja z demonštrantov utrpeli strelné zranenia a zomreli, pretože sa k nim nedostala včas sanitka, povedala lekárka a aktivistka Olga Bohomolecová pre portál Ukrajinská pravda.
Server Kyiv Post informoval, že medzi obeťami je aj zamestnanec vládnej Strany regiónov, ktorý zomrel po tom, ako sídlo prezidentovej strany obsadili demonštranti.
Polícia v utorok znova útočila aj na novinárov, ktorí zaznamenávali násilnosti. Médiá informovali o 21 zranených reportéroch, okrem iného aj z agentúry Reuters a denníka Kommersant.
Televíziu Piaty kanál, ktorá je kritická voči vláde, vypli po celej Ukrajine, vysiela už len cez YouTube.
Úrady uzavreli metro a obmedzili cestnú dopravu do Kyjeva, až kým sa nestabilizuje situácia. Všetky školy zostanú v stredu zavreté.
Násilné protesty sa znova rozšírili aj do ďalších častí Ukrajiny, demonštranti začali obsadzovať budovy regionálnych vlád.
Vidia zámienku pre výnimočný stav
Podľa demonštrantov vyprovokovali konflikt provokatéri prezidentskej strany, aby mal režim konečne dôvod vyhlásiť výnimočný stav a zastaviť akékoľvek rokovania o zmenách ústavy a predčasných voľbách.
Líder opozičnej strany UDAR Vitalij Kličko počas krvavých zrážok bezvýsledne rokoval s prezidentom Viktorom Janukovyčom.
„Janukovyč reaguje na situáciu úplne neadekvátne. Všetko, čo povedal, bolo, aby lídri opozície vyzvali ľudí na majdane, aby ukončili patovú situáciu a zložili zbrane,“ píše sa v Kličkovom stanovisku.
Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier vyzval na sankcie voči ukrajinským predstaviteľom, ktorí sú zodpovední za násilnosti.
Veľvyslanec USA na Ukrajine Geoffrey R. Pyatt povedal, že odteraz považujú ukrajinskú vládu zodpovednú za všetko, čo sa udeje na Ukrajine.
K násiliu došlo len deň potom, ako Rusko uvoľnilo ďalšiu dvojmiliardovú tranžu zo svojej 15-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu.
Poradca ruského prezidenta Sergej Glazjev minulý týždeň vyhlásil, že najlepšie by bolo, keby ukrajinská vláda rozohnala demonštrantov hrubou silou.
Stanovisko slovenskej diplomacie
„Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR je sklamané a šokované opätovnou vlnou násilia na Ukrajine, ktoré si vyžiadalo niekoľko obetí. Všetkých účastníkov vyzývame na zdržanlivosť, od vládnej moci očakávame rešpektovanie práva občanov na zhromažďovanie.
Silová konfrontácia nesmie byť v súčasnej Európe nástrojom politického boja. Sme presvedčení, že východiskom zo súčasnej politickej krízy je konštruktívny dialóg všetkých relevantných aktérov. Práve teraz, keď sa rozhoduje o charaktere budúcej Ukrajiny a jednote jej národa, by výsledkom dialógu mal byť široký konsenzus odzrkadľujúci vôľu Ukrajincov po dôstojnom živote v demokratickej a prosperujúcej krajine.
Slovenskej republike - susednej krajine Ukrajiny – záleží na tom, aby sa Ukrajina nedostala do izolácie, ale aby sa rozvíjala v pozitívnom, demokratickom smere v duchu európskych hodnôt.“
Peter Susko
riaditeľ Tlačového odboru MZVaEZ
