SOČI. Od piatku zadržiava ruská polícia za nejasných okolností vodcu čerkeskej komunity v oblasti Soči Askera Sochta.
Čerkesi v uplynulom období protestovali proti rozhodnutiu Ruska usporiadať zimnú olympiádu na pôde svojich predkov.
Miestna polícia prípad odmietla komentovať.
Príbuzní a priatelia pre televíziu CNN uviedli, že Socht sa v poslednom období angažoval pri presídľovaní asi desiatich čerkeských rodín, ktoré unikali pred občianskou vojnou v Sýrii.
Bitka na súčasných športoviskách
Aktivista Arandin Chotaj pre agentúru AP uviedol, že zatknutie je prekvapujúce, keďže Socht mal dobré vzťahy s miestnymi úradmi a bol považovaný za umierneného.
Na margo zimnej olympiády v Soči Chotaj uviedol, že sa "konajú, akoby sme my ani neexistovali".
Iný líder čerkeskej komunity v regióne Adam Bogus dodal, že "Čerkesi, dokonca aj tí, ktorí nie sú sympatizantmi nacionalistického hnutia a asimilovali sa, vnímajú olympiádu ako urážku čerkeského národa".
"Problém nespočíva v tom, či sa hry konajú na našom území alebo nie. Problém je v tom, že keď oznamovali olympiádu, ani slovom sa o nás nezmienili, akoby sme tu nikdy nežili," uviedol pre CNN čerkeský architekt Abdullah Bersirov, ktorý je autorom nedokončeného pamätníka čerkeského národa v parku v Majkope.
Jeden z prvých národov bez štátu
Čerkeský historik Samir Chotko v rozhovore pre CNN pripomenul, že posledná bitka Čerkesov proti ruským jednotkám v rámci kaukazských vojen sa odohrala práve v Krasnej Poľane, kde boli vybudované olympijské športoviská, a práve na tento rok pripadá 150. výročie tejto bitky.
Aktivisti za práva čerkeského národa vo viacerých mestách sveta protestovali proti zimnej olympiáde, keďže masaker svojich predkov cárskymi jednotkami v 19. storočí považujú za nepotrestaný. Prostredníctvom internetu vedú kampaň proti zimnej olympiáde nazvanú "Soči, územie genocídy".
Čerkeský národ žil na severovýchodnom pobreží Čierneho mora.
Takmer sto rokov trvajúca ruská dobyvačná vojna proti čerkeským kmeňom na severozápadnom úpätí Kaukazu vyvrcholila v roku 1864 deportáciou 90 percent čerkeských obyvateľov, podľa odhadov išlo o 1,5 milióna ľudí.
Počas núteného vysídľovania ich státisíce zomreli od vyčerpania či hladu.
Preživší sa usadili buď na území dnešného Turecka, alebo na určených miestach v rámci cárskeho Ruska. Čerkesi sa tak stali jedným z prvých národov bez štátu v novodobých dejinách.
V súčasnosti Čerkesi žijú najmä v Turecku, ale aj v Jordánsku, Iraku, Sýrii, Libanone, Srbsku, Egypte či Izraeli. Diaspóry majú aj v New Jersey a Kalifornii či v Nemecku, Austrálii, Holandsku.
V poslednom čase v týchto komunitách silnie národné povedomie a ozývajú sa hlasy o návrate do starej vlasti.
