Keď polícia zatkla Iva Rittiga, neodviezla si v aute len „vplyvného podnikateľa“, „lobistu“ či „kmotra“, ako sa mu v Česku najčastejšie hovorí, ale celú jednu historickú epochu.
Za socializmu bol pracovitým a usilovným zlodejíčkom, neskôr predavačom a potom vedúcim samoobsluhy, ktorého režim poslal „za rozkrádanie socialistického majetku“ do väzenia.
Trest mu skrátila amnestia prvého ponovembrového prezidenta Václava Havla. No a štart v nových pomeroch mal ako mnoho ďalších vekslákov, šmelinárov či taxikárov jednoduchší než ostatní.
Patril medzi tých, ktorí dokážu zarábať peniaze za každého režimu. Len ich namiesto v tisíckach začal počítať v miliónoch. A ešte niečo majú spoločné: väčšina z nich nevybudovala jeden veľký podnik alebo firmu, ale svoje aktivity umne rozložili do siete spoločností, často s nejasným vlastníctvom a väzbami medzi sebou.
A napokon posledným dielom do skladačky sú Rittigove kontakty s politikmi, v jeho prípade hlavne s ODS. Dávali mu pocit moci a nedotknuteľnosti. A nie je vylúčené, že aj istej vyššej užitočnosti. Rittig určite sám seba nevidí ako nejakého spoločenského škodcu, ale naopak.
Keď pred troma rokmi v lete poskytol rozhovor časopisu Ekonom, našli prekvapení reportéri na stenách jeho kancelárie Rýchle šípy a na stole legendárny hlavolam ježka v klietke. A dokonca hovoril o svojich skautských koreňoch.
Nevieme, či Rittig urobil to, z čoho ho obvinili a či ho súd uzná vinným. Samotné zatknutie nie je dôvodom na radosť, ktorú nedokázali skryť mnohí politici a novinári.
Ale Rittigova cesta v policajnom aute na výsluch dáva nádej, že pre určitý typ ľudí – áno, tých, ktorí sa zo socializmu do kapitalizmu vydali skratkou a poškodili túto spoločnosť viac než ktokoľvek iný – sa azda v Česku definitívne „skončili dejiny“.
