BEJRÚT. Dohoda, ktorú sprostredkovala OSN, umožnila civilistom opustiť obliehané povstalecké časti sýrskeho Homsu. Dala ľuďom aspoň malú iskru nádeje po druhom kole mierových rokovaní v Ženeve, ktoré zostali na mŕtvom bode.
Historická časť mesta bojuje s nedostatkom potravín už viac ako pol druha roka. V niektorých častiach nemajú ľudia prístup k žiadnym potravinám už celé mesiace.
"Do tváre sa nám stále díva zlyhanie," uviedol po štvrtkovom rokovaní s USA a Ruskom vyslanec OSN Lachdar Bráhímí.
Hladovanie ako zbraň
72-ročný Abu Nizar, ktorý prežil v Homse celý svoj život, utiekol ešte pred týždňom, keď boli evakuovaní prví obyvatelia. Svoje skutočné meno neprezradil pre obavy o život.
Jedného utečenca z jeho skupiny strelili priamo do brucha, keď prechádzali cez otvorené priestranstvo lemované vozidlami OSN. Ale Nizara to od úteku neodradilo.
Nizarovo zúfalstvo sa stupňovalo. Nebol to jeho prvý pokus o útek. Pred siedmimi mesiacmi sa pokúsil uniknúť cez tunel, ktorým sa do a z krajiny pašujú vzácne zásoby potravín. Zastavili ho však sýrske vládne jednotky, ktoré vyhodili tunel do vzduchu. Časť tunelu sa zrútila, kým bol vo vnútri.
Po tom, čo tunely uzavreli, sa situácia ešte zhoršila. Za posledné tri mesiace nemal Nizar v ústach žiadny chlieb, pšenicu, ani ryžu. Sýrska opozícia obvinila prezidenta Bašára Asada, že využíva hladovanie ako vojnovú zbraň.
"Jedol som aj červy," priznal Nizar. "Je to nechutné, ale museli sme ich zjesť."
Jedlo zriedkavo nachádzali aj v opustených domoch. Ak mali šťastie, našli aj olivy. Keď mu po odchode humanitárny pracovník podal banán, Nizar sa podľa jeho slov cítil ako znovuzrodený.
Abu Jalal Tilawi, ďalší evakuovaný Sýrčan, bol nútený zabíjať a jesť mačky, aby si zachránil život. Ak by existovala iná možnosť, svoj domov by neopustil.
"Povedal som ľuďom, aby zhromažďovali mačky a psy, pretože nikdy neviete, kedy ich budete musieť zjesť."
"Bomby nás nemohli dostať z domu, ale hlad vyhral tento náš boj," povedal 64-ročný Abu Jalal, ktorého pri slovách premohli emócie. "Ľudia si robili zásoby trávy, boli sme ako stáda zvierat."
Ľudia prežívajú, no skutočne nežijú
Matthew Hollingworth zo Svetového potravinového programu sa podľa vlastných slov ešte nikdy v živote nestretol s takou biedou: "Ľudia žijú v podzemí, plazia sa v tuneloch, prežívajú, ale nežijú."
Približne polovica z 2 500 civilistov, ktorí boli v Homse uväznení, bola už evakuovaná.
Stovky mužov vo veku 15-55 rokov musia na základe uzatvorenej dohody podstúpiť výsluch sýrskych bezpečnostných síl predtým, ako mesto opustia. Bezpečnostné sily ich považujú za povstalcov.
Mnohí sa toto riziko rozhodli podstúpiť. Dohnali ich k tomu najmä zúfalé životné podmienky, ktoré v meste mali.
Bezpečnostné sily chceli vypočúvať aj Abu Jalala, ale zabránil im v tom úradník OSN: "Kričal na nich a povedal im, že sme starí a nemôžeme byť zatknutí. Nakoniec sa nám podarilo odísť. "
Hollingwortha veľmi znepokojujú najmä tí, ktorí musia v meste zostať. Medzi nimi sú aj synovia Abu Nizara a Abu Jalala.
