Londýn 28. októbra (TASR) - Astronómovia už dlhší čas špekulujú, že v centre našej Galaxie sa skrýva supermasívna čierna diera. V časopise Nature zverejnil medzinárodný tím Európskeho južného observatória (ESO) dôkazy, že touto predpokladanou čiernou dierou je silný rádiový a röntgenový zdroj Sagittarius A* (Sgr A*) v súhvezdí Strelec.
Pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v observatóriu Paranal v Chile objavili astronómovia hviezdu S2, ktorá sa k Sgr A* priblížila na 17 svetelných hodín, čo je trojnásobok vzdialenosti Pluta a Slnka. Údaje o obehu hviezdy sú nespochybniteľným dôkazom, že Sgr A* je supermasívna čierna diera s hmotnosťou 2,6-milióna Sĺnk.
"Neverili sme našim očiam. Hviezda S2 urobila v blízkosti rádového zdroja rýchly obrat. Zrazu sme si uvedomili, že sme boli svedkami pohybu hviezdy na jej obežnej dráhe okolo centrálnej čiernej diery," opísal Thomas Ott z Ústavu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku (MPE) rozhodujúci okamih pri vyhodnocovaní údajov desaťročného pozorovania.
S2 je momentálne jedinou viditeľnou hviezdou, ktorá sa k Sgr A* dostala tak blízko. Vzhľadom na túto skutočnosť a obrovskú masu čiernej diery sa S2 rúti okolo Sgr A* rýchlosťou 5000 kilometrov za sekundu. Na jeden obeh tak potrebuje 15,2 roka. Pre porovnanie: Slnko, ktoré obieha centrum Mliečnej cesty vo vzdialenosti asi 26.000 svetelných rokov rýchlosťou 220 kilometrov za sekundu, potrebuje na jeden obeh 230 miliónov rokov.
Inak je S2 celkom obyčajná hviezda, 15-krát ťažšia a sedemkrát väčšia ako Slnko. Napriek blízkosti čiernej diery sa nachádza na relatívne stabilnej obežnej dráhe. Keď sa však k Sgr A* priblíži na 16 svetelných minút, dvojnásobok vzdialenosti Zeme od Slnka, čierna diera S2 doslova roztrhá na kusy.
Jedinečné pozorovanie hviezdy v blízkosti čiernej diery umožnil adaptívny optický systém NAOS, ktorý vyrovnáva rušivé vplyvy zemskej atmosféry. "Teraz môžeme s istotou povedať, že Sgr A* je centrálna tmavá hmota, o ktorej sme vedeli, že existuje. Ešte pozoruhodnejšie je, že táto hmota sa sústreďuje na niekoľko tisícnásobne menšom priestore, než sme si doteraz mysleli," uviedol Rainer Schödel z MPE. To vylučuje možnosť, že táto ohromná masa je zoskupením neutrónových hviezd alebo malých čiernych dier.
Podľa Karla Gebhardta z University of Texas v Austine bude pomocou adaptívnych optických systémov čoskoro možné pozorovať hviezdy, ktoré sa k supermasívnej čiernej diere priblížia ešte viac. Umožní to nielen otestovať všeobecnú teóriu relativity, ale aj zistiť, ako supermasívna čierna diera pohlcuje hmotu.
Internet: http://www.mpg.de/pri02/pri0287s2.mpg. (obeh hviezdy S2 okolo Sgr A* - video vo formáte MPEG)
