V sídle Majských na Červeňovej ulici v Bratislave bolo väčšinou vidno pracovný ruch. Keď však prišlo na oslavy, boli veľkolepé. Bolo tam vidieť osadenstvo, ako so šampanským v ruke pozoruje ohňostroje, pred domom parkovali samé luxusné a silné vozidlá. Vozí sa na nich celá rodina. Deti vídať v BMW, Toyote Landcruiser, džípoch, Dubovská mala modrý športový mercedes, ktorý neskôr vymenila za bezpečnejší typ vozidla Audi A6.
Jeden čas hovoril Jozef Majský aj o kúpe najdrahšieho typu mercedesu – Maybachu, ktorý vyjde na okolo pätnásť miliónov korún. Pred rokom o tom hovoril: „Predstavujem si krásne auto nie preto, aby som ukazoval, že na to mám, ale pre bezpečnosť. Ročne najazdím tisícky kilometrov, ide mi o to, aby som čo najdlhšie žil. S Pánom Bohom sa už potom nejako dohodneme.“
Rovnako dobré vozidlá mali jeho vedúci pracovníci. „Preto, lebo si vážim ich životy.“ To, že s nimi nezaobchádzal ako s váženými osobami, bolo však povestné. Vidno to z Majského pokračovania v rozprávaní: „A honím ich ako zduté kozy, tak nech všetko aj stíhajú.“
Podobný prepych pestovali Majskí aj v otázke bývania. Majú spolu niekoľko domov, niekoľko revírov a niekoľko chát. Majský pred časom Plus 7 dní povedal: „Aj minule, keď sme boli na ‚služobke‘ niekde na východnom Slovensku, ma prekvapilo, že jedno zo zariadení je takisto naše. Tak som si povedal – boha, aj toto je moje?“
Za všetko možno z Majského majetku menovať sídlo firmy Sipox, spojené s bývaním pre hlavu rodiny na Červeňovej ulici v Bratislave, dom podobný zámočku pre syna Jozefa, Móryho vilu na Novom Štrbskom Plese pre syna Erika, kaštiele v Lučivnej a Gelnici či najznámejší z piatich poľovných revírov blízko Topoľčianok v Obyckej hute.
V roku 1999 mal ten majetok hodnotu 8,4 miliardy korún spolu s troma tuctami spoločností a jedenástimi tisíckami zamestnancov. Majský pritom začínal ako obchodný námestník radových podnikov v Novom Meste a neskôr v Bratislave. Prvé peniaze zarobil až na dovoze počítačov. Potom to už išlo ako z kopca – rýchlo.
Keď Majský obchodoval s ropou, ocitol sa v podozrení, že použil nesprávnu pečiatku a nesprávny podpis. Ani jedno nebolo jeho. Kauza vyprchala do stratena. Potom založil v kupónovej privatizácii fond, akcionárom sľúbil vyplatenie akcií, fond predal a nový vlastník nikoho nevyplatil. Po krátkom čase vzniklo jeho strojárske impérium, ktoré dobre zarobilo aj na predaji pontónov. Neskôr to prešetroval parlamentný výbor, o výsledku sa opäť nehovorí.
Rovnako, ako utíchli hlasy rozprávajúce legendy o Majskom a tajných službách. V zozname spolupracovníkov ŠtB je muž s rovnakým menom a prezývkou Tajomník. Kategória dôverník je však taká, že nemuselo ísť o vedomú spoluprácu. Tajná služba mohla na Majskom pracovať aj ako na nepriateľovi režimu. V roku 1970 ho vylúčili z KSS, odvtedy členom žiadnej politickej strany nebol. Je však pravdepodobné, že viacero politikov sa obáva dňa, keď začne Majský vo väzbe rozprávať. (dam)
