ISTANBUL. V Nikózii včera odštartovala nová séria mierových vyjednávaní o zjednotení Cypru.
Za okrúhly stôl si sadli grécko-cyperský prezident Nicos Anastasiades a jeho turecko-cyperský náprotivok Derviş Eroglu.
Rozdelený bariérami
Slnečný Cyprus s pieskovými plážami patrí medzi obľúbené dovolenkové destinácie. Jeho severná časť, ktorá sa ukrýva za nárazníkovou zónou, je však pre mnohých veľkou záhadou. Ostrov v Stredozemnom mori už polstoročie rozdeľujú barikády a ostnaté drôty.
Na turecko-cyperskú stranu lietadlá štartujúce z Európy cestovateľov nevozia. Niežeby tam o turistov nemali záujem. Prekážkou je neurovnaný spor s grécko-cyperskou komunitou, ktorý vypukol v 60. rokoch. A ešte sa prehĺbil, keď sa do sporu v roku 1974 zapojili Grécko a Turecko.
Vyjednávania pod taktovkou OSN obnovili po roku a pol. Len posledných šesť mesiacov rokovacie tímy prípravovali detailné komuniké.
Cyperská federácia
Jeho text prezrádza, že cieľom rokovaní je zjednotenie ostrova, ktoré zabezpečí politickú rovnoprávnosť oboch komunít na riadení štátu.
Ak by sa lídrom podarilo vyrokovať dohodu, jednotná Cyperská federácia by sa mala stať súčasťou Europskej únie.
Hoci sa Cyprus stal novým členským štátom Únie v roku 2004, v jej inštitúciách ho reprezentujú výlučne grécki Cyperčania. A to i napriek tomu, že dve kreslá v Európskom parlamente boli vyčlenené pre tureckých.
O osude ostrova však rozhodnú obyvatelia a nie politici, ktorí majú o 3 až 5 mesiacov predložiť mierový plán na referendum na oboch stranách nárazníkovej zóny.
Posledný pokus o zjednotenie stroskotal práve na výsledkoch ľudového hlasovania. Grécki Cyperčania krátko pred vstupom do EÚ Annanov plán zamietli. To, že tureckí Cyperčania hlasovali za, nestačilo.
Autor: Lenka Peťková
