SARAJEVO, BRATISLAVA. Často to volajú zlatou érou Bosny. Olympiáda v Sarajeve v roku 1984 spropagovala časť Juhoslávie, v ktorej sa o necelé desaťročie začal najkrvavejší konflikt v Európe za polstoročie.
„Dodnes sú hry jedinou pozitívnou vecou, ktorá išla z tohto regiónu do sveta,“ povedal pre DPA kurátor olympijského múzea v Sarajeve Edin Numankadič.
Maskot Vučko má hlavu v dlaniach.
Keď Vučko plače
Bosna
- Počet obyvateľov: 3,8 milióna
- Hlavné mesto: Sarajevo
- Etnické skupiny: Bosniaci (48 %), Srbi (37 %), Chorváti (14 %)
- Štát tvoria dve entity: Republika srbská a Federácia Bosny a Hercegoviny. Distrikt Brčko je nezávislý.
- Nezamestnanosť: 27,5 percenta (neoficiálne viac).
- Priemerná mzda: 420 eur
Populárny maskot hier Vučko (vĺčik) sedí v tom, čo zostalo po olympijskej bobovej dráhe. Hlavu má v dlaniach a plače.
„Pred tridsiatimi rokmi začali Zimné olympijské hry v Sarajeve a pozrite sa teraz na nás, môj bože. Pozrite sa na Vučka a plačte,“ napísal športový novinár Dino Zola.
Práve minulý týždeň, keď si v krajine pripomínali 30 rokov od začiatku sarajevskej olympiády, sa v Bosne spustili najväčšie sociálne nepokojne od vojny.
Nečudo preto, že práve táto fotografia sa stala populárnou na sociálnej sieti Twitter.
Práve táto fotografia symbolizuje pocit mnohých obyvateľov Bosny takmer 20 rokov od konca vojny.
Frustráciu nad nezamestnanosťou, korupciou a neschopnosťou politikov posunúť krajinu správnym smerom, vyhnala ľudí v mnohých mestách do ulíc. Kým prvé dni protestov prerástli v násilnosti (zhorelo niekoľko regionálnych budov, zranili sa stovky ľudí, najmä policajtov a zhorela aj malá časť archívu v Sarajeve), ostatné dni už ľudia protestovali pokojne.
Dlhodobá frustrácia nad vysokou nezamestnanosťou (27, 5 percenta), ako aj nespokojnosť s lídrami krajiny (po voľbách v roku 2010 skladali vládu vyše roka), vzbĺkla ako prvá v Tuzle. Toto tretie najväčšie mesto krajiny bolo priemyselným centrom severovýchodu, fungovali tu mnohé chemické továrne.
Jednou z nich bola aj fabrika DITA, ktorá vyrábala čistiace prostriedky populárne v bývalej Juhoslávie. Podobne ako iné fabriky v meste ju pokútne sprivatizovali.
Súčasný majiteľ ju ide zatvoriť. Asi sto pracovníkom dlhuje mzdy za 26 mesiacov. Práve robotníci boli prví, ktorí vyšli do ulíc minulú stredu.
„To sa stalo všetkým ostatným továrňam po tom, čo ich sprivatizovali,“ povedal pre Reuters chemický inžinier Enver Mehmedovič.
Mladí bez práce
Nezamestnanosť v krajine je po Kosove najvyššia na Balkáne.
Ekonómka z Banja Luky Svetlana Čenič povedala pre BalkanInsight, že ľudí v Bosne spája „hlad“. Bez práce je najmä mnoho mladých, hovorí sa až o 70 percentách.
„Takto sa nedá žiť. Chceme naspäť svoju dôstojnosť,“ povedala pre New York Times 27ročná herečka Sajida Tuličová.
Médiá dodávajú, že protestujú rôzne skupiny obyvateľov. Nedá sa však povedať, že by demonštrácie boli záležitosťou všetkých etník. V srbskej aj chorvátskej časti sa až na pár výnimiek nevyskytli.
Jeden z dôvodov nespokojnosti ľudí je všade rozšírená korupcia a rodinkárstvo. Daytonská dohoda síce v roku 1995 ukončila trojročnú vojnu, v ktorej zahynulo stotisíc ľudí, no vytvorila veľmi zložitý a byrokratický štát. Tvoria ho dve entity (srbská a bosnianskochorvátska), majú troch prezidentov, vlády a parlamenty majú aj regionálne kantóny.
Aj vďaka tomu je štátna správa jednoznačne najväčším zamestnávateľom v Bosne. Mnohí v Bosne hovoria, že bez politických konexií tam prácu dostať nemôžete. A takisto prevláda názor, že ľudia v štátnej správe nič nerobia.
Tejto predstave pomohla aj minulý týždeň zverejnená fotografia, kde sa sudkyňa najvyššieho súdu nahá opaľuje na stole pri okne vo svojej kancelárii o ôsmej ráno. Sudkyňu nakoniec vyhodili z práce.
„Viete, prečo nie je sex v štátnych spoločnostiach. Pretože v obciach, v kantónoch aj vo vláde je to samá rodina,“ povedal na videu zverejnenom na YouTube jeden z demonštrantov.
Prečítajte si tiež:
Hľadá sa Kličko
Protesty neboli úplne bezzubé. Odstúpili už štyria šéfovia regionálnych vlád.
V utorok pokračovali protesty v Sarajeve, kde ľudia požadovali odstúpenie federálneho premiéra Nermina Nikšiča a predčasné voľby.
Je však otázne, či by to niečo zmenilo. „Protesty nemôžu uspieť. Bosna nemá Vitalija Klička, no má mnoho Janukovyčov,“ napísal podľa Balkan Insight v piatok mostarský denník Dnevni List.
Protesty sme čakali už dávno
Situácia v Bosne je taká zlá, že skôr prekvapuje, že protesty sa nezačali už dávno. Je to najmä budíček pre zahraničie, hovorí analytik a šéf Združenia za sociálne služby SREČKO LATAL.
Prekvapili vás súčasné protesty?„Iba tí, ktorí nerozumejú situácii, boli zaskočení. Naopak, väčšinu expertov prekvapilo, prečo takéto protesty neprišli skôr. Každý však bol šokovaný úrovňou násilia. Protesty, ktoré pokračovali cez víkend a v pondelok, však už boli oveľa civilizovanejšie. Je to zároveň veľmi dôležitý budíček pre medzinárodnú komunitu. Možno to prekvapilo práve niektorých diplomatov v Bruseli a v západných metropolách, ktorí si asi mysleli, že status quo bude v Bosne navždy. Bosna je vo veľmi ťažkej ekonomickej a sociálnej kríze, a to už posledných pár rokov. Najintenzívnejšie to prišlo po voľbách v roku 2010.“
Súhlasíte, že Európska únia sa v posledných rokoch akoby nezujímala o Bosnu?
„Nemôžem povedať, že európski predstavitelia nerozumejú tomu, čo sa deje v Bosne. Problém bol, že Únia nezaradila Bosnu medzi svoje priority. Verili, že problém sa vyrieši technickým prístupovým procesom do Únie. Hoci veľa expertov vrátane mňa tvrdilo, že medzinárodná komunita potrebuje systematickejší a strategickejší postoj voči Bosne a západnému Balkánu.“
Ľudia protestujú proti korupcii a nepotizmu. Je tu problém horší ako u susedov?
„Údaje od organizácií ako Transparency International hovoria, že Bosna nie je horšia ako mnohé krajiny na Balkáne (v rebríčku je horšie Srbsko, Bulharsko aj Grécko, pozn. red.). Naisto je však problémom, ako fungujú úrady a štátne inštitúcie v boji s korupciou.“
