Detská hviezda Hollywoodu navštívila Československo v osudových okamihoch. Zažila ruské tanky a vítala pád komunizmu ako veľvyslankyňa USA.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
WASHINGTON, BRATISLAVA. Prvý raz prišla do Československa 17. augusta 1968 z Viedne. Vtedy už nebola Shirley Temple-Black len slávnou detskou ikonou Hollywoodu, ktorá dostávala viac pošty ako Greta Garbo a fotografovali ju častejšie než prezidenta Franklina D. Roosevelta.
Hereckú kariéru ukončila, venovala sa charite a mala za sebou prvý neúspešný pokus dostať sa do Kongresu za republikánov.
Tanky v Prahe
Do Viedne prišla ako spoluzakladateľka Medzinárodnej federácie sklerózy multiplex, ktorá mala schváliť prijatie svojho 20. člena. „Keď hľadali dobrovoľníkov, ktorí by preto išli do Československa, moja ruka bola prvá hore,“ spomínala neskôr pre New York Times Shirley Temple-Black.
Shirley Teple-Black
(23.4.1928 - 10.2.2014)
1934 – dostala jako 6-ročná prvého Oscara
1967 – za republíkánov neúspešne kandidovala do Kongresu
1969-1970 – diplomatka pri Valnom zhromaždení OSN
1974 – 1976 – veľvyslankyňa v Ghane
1989 -1993 - veľvyslankyňa v Československu a Česku
Československo s členstvom súhlasilo 20. augusta. O deň neskôr za ňou prišla jej sprievodkyňa a plakala. „Nestretnete sa s Alexandrom Dubčekom a nemôžete ani odletieť z krajiny. Obsadili nás.“
Z toho dňa si Templová-Black pamätala tanky okolo hotela i ženu, ktorú postrelili do brucha. „Nič nedrví slobodu zreteľnejšie ako tanky,“ povedala neskôr o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Keď sa do Československa v auguste v roku 1989 vrátila, hovorila o svojom zážitku s prezidentom Gustávom Husákom, keď mu ako americká veľvyslankyňa odovzdávala poverovacie listiny. Husák tomu pozornosť nevenoval, spomínal, ako „Širleyku“ s manželkou radi pozerávali v starých filmoch.
Američanka a žena
Temple-Black neprišla do Československa ako detská hviezda Hollywoodu, hoci si ju tak mnohí pamätali, ale ani ako neskúsená diplomatka.
V rokoch 1969 až 1970 bola ako prvá žena v americkej delegácii pri Valnom zhromaždení OSN, bola veľvyslankyňou v Ghane a ako prvá žena viedla protokol prezidentovi Geraldovi Fordovi v rokoch 1976 až 1977.
V Prahe zažila pád komunizmu a inauguráciu disidenta Václava Havla za prvého nekomunistického prezidenta.
„Bol to pre nás silný zážitok, prvým americkým veľvyslancom bola žena, navyše slávna herečka. Učila nás základy diplomacie a formovala náš vzťah k Spojeným štátom, o ktorých sme sa viac ako 40 rokov učili iba to najhoršie,“ spomína pre SME Ladislav Špaček, bývalý hovorca prezidenta Havla.
Mala veľký podiel na tom, že do bývalej komunistickej krajiny, ktorá nebola pre svet stále dôveryhodnou, prišiel americký prezident George Bush starší už v novembri 1990. „Pre americkú tajnú službu to bola nočná mora, ale všetko sme zvládli.“
Keď z Česka v roku 1993 odchádzala, darovala Havlovi malú plastiku v tvare dravej ryby. Na podstavci boli písmena STB.
„Václav Havel musel všetkým vysvetľovať, že to neznamená Štátna bezpečnosť, ale že sú to iniciály mena Shirley Templovej-Blackovej. Plastiku dal neskôr mne do kancelárie, aby som to vysvetľoval ja,“ spomína Špaček na diplomatku, ktorá zomrela prirodzenou smrťou vo svojom dome v Kalifornii.
Bútora: jedna úloha jej nestačila
Temple-Black bola ku každému veľmi bezprostredná.
BRATISLAVA. Najprv sa videli vo Washingtone na prvom turné disidenta a prvého nekomunistického prezidenta Václava Havla v Spojených štátoch.
V Prahe sa krátko na to stretávali, aby riešili, ako sa má bývalá komunistická krajina naučiť dodržiavať ľudské práva.
Martin Bútora bol v rokoch 1990 až 1992 riaditeľom sekcie pre ľudské práva v kancelárii prezidenta Václava Havla a Shirley Temple-Black prvou americkou veľvyslankyňou v Československu po páde komunizmu.
„Mala talent prevteľovať sa do nových úloh a zvládala ich veľmi dobre. Mala vždy záujem o ľudské práva, ale veľmi pomáhala aj so sprostredkovaním kontaktov s americkými podnikateľmi. Hľadala iniciatívy, ako nám pomôcť porátať sa so zbrojným priemyslom,“ spomína pre SME Bútora.
„Bola bezprostredná ku každému, s kým sa stretla.“
Americká veľvyslankyňa Shirley Temple-Black prišla do Bratislavy 27. mája 1991, aby otvorila americký konzulát v Bratislave. Bolo to presne 41 rokov po tom, čo konzulát museli zatvoriť, lebo v Československu vládli komunisti a Američania neboli vítaní. „Bolo to veľmi symbolické,“ spomína Bútora.
Filmovou hviezdou bola iba do svadby
Shirley Temple ako zázračné dieťa bavila Američanov a dvíhala ich morálku počas krízy.
Neboli to len zlatisté kučeravé vlasy a tvárička anjelika, ktoré z nej urobili najväčšiu detskú hviezdu medzivojnového obdobia a zrejme aj všetkých čias.
Shirley Temple na svoj vek obdivuhodne stepovala, spievala a vedela odvážne komunikovať s dospelými hercami.
Už ako trojročná začala tancovať v tanečnom štúdiu v Los Angeles. Práve tam nakrútila sériu krátkych filmov, v ktorých deti napodobovali slávne hviezdy. Keď v drobných topánočkách a s čiernym cylindrom neuveriteľne šarmantne hrala Marlen Dietrichovú, ešte jej platili len desať dolárov za deň. Veľmi skoro však už zabávala široké publikum.
Ako päťročná podpísala zmluvu s Fox Films na tisíc dolárov týždenne. O rok neskôr jej udelili špeciálneho „detského“ Oscara za mimoriadny prínos k filmu. Dodnes zostáva najmladšou laureátkou prestížnej ceny.
Počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch prezident Roosevelt vyhlásil, že je skvelá vec, ak Američania môžu v kine vidieť usmievajúce dievča iba za pätnásť centov. Udelil jej titul Malá slečna zázračná – za to, že pozdvihovala morálku národa.
Obliekali ju ako dieťa na maškarný ples – raz sa hrala na vojačikov, inokedy bola princeznou. Prevádzkovatelia kín ju v rokoch 1935-38 označili za najväčšieho ťahúňa návštevnosti sál, povrávalo sa dokonca, že zachránila slávne štúdiá 20th Century Fox od bankrotu.
Vrchol popularity dosiahla v roku 1938. Na fotkách, ktoré vznikli o dekádu neskôr, je už mladou ženou v romantickom zasnení s Ronaldom Reaganom z filmu Hagenovo dievča alebo s ďalšou dobovou hviezdou Carym Grantom vo filme Starý mládenec a žabka.
Keď sa ako dvadsaťjedenročná vydala, s hraním skončila. K filmu sa vrátila len nakrátko, na konci 50. rokov do televízneho seriálu.
Jej filmografia zostáva neuveriteľná: 43 celovečerných a 14 krátkych filmov. V roku 2006 jej Screen Actors Guild udelil cenu za celoživotný prínos.
Zuzana Uličianska
