PARÍŽ, TEL AVIV. Francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda čaká kráľovské prijatie v Spojených štátoch. Má ukázať ako si Obamova administratíva váži Paríž.
Francúzsko sa čoraz výraznejšie prezentuje ako najvernejší spojenec Ameriky v Európe.
Deje sa tak na úkor Veľkej Británie, ktorej vojenská sila a podiel na svetovej diplomacii slabne, a aj Nemecka, ktoré s neskrývaním znechutením reagovalo na informácie o odpočúvaní lídrov viacerých krajín americkými tajnými službami.
Hollanda vrelo privítali
Hollande pricestoval do Spojených štátov v pondelok. Na leteckej základni Andrews pri Washingtone ho vyzdvihol Barack Obama.
Obama a Hollande sa privítali na schodoch prezidentského lietadla Air Force One, ktorým sa vydali na krátky výlet do Charlottesville.
Potom spoločne odleteli na výlet do malebného sídla Monticello, ktoré dal postaviť v poradí tretí americký prezident Thomas Jefferson, známy obdivovateľ všetkého francúzskeho.
Stalo sa tak prvýkrát, že sídlo Monticello navštívil úradujúci americký prezident spolu so súčasnou zahraničnou hlavou štátu.
"Monticello odráža Jeffersonovu náklonnosť k ľudu Francúzska, dlhodobé vzťahy medzi našimi dvoma demokraciami a spoločné hodnoty, ktoré sú nám drahé: život, sloboda a hľadanie šťastia," uviedol Biely dom v oznámení o návšteve.
Bohatý program
Hoci americkí a francúzski lídri sa stretávajú na pracovných schôdzkach, Hollandova štátna návšteva je prvou od roku 1996, keď do Clintonovho Bieleho domu prišli manželia Chiracovci.
Na Hollandovu počesť sa tiež podáva štátna večera. Bude prvou od roku 2011.
Americko- francúzske vzťahy poznačila invázia spojencov do Iraku v roku 2003, ktorej sa Francúzi odmietli zúčastniť. Vtedy sa napríklad v amerických reštauráciách francúzske hranolčeky premenovali na hranolčeky slobody.
„Pred desiatimi rokmi by sme si nevedeli predstaviť, že by sme tak úzko spolupracovali na toľkých veciach. Ale v posledných rokoch sa naše spojenectvo zmenilo,“ napísali v spoločnom článku pre Washington Post Barack Obama a Francois Hollande.
Podporujú sa
Laurence Nardon z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov denníku Christian Science Monitor povedal, že spory medzi Parížom a Washingtonom sa často dezinterpretujú a preceňujú a je to tak už od čias de Gaullea.
„Sme na jednej strane, pokiaľ ide napríklad o boj proti terorizmu,“ povedal Nardon.
Práve posledné francúzske aktivity na medzinárodnom poli podporujú pocit blízkosti a spoločných záujmov.
Francúzi podporili zásah proti Kaddáfímu v Líbyi, majú jednotky v Mali aj Stredoafrickej republike, ostro vystupujú proti Bašárovi Asadovi a stoja pri Američanoch pri vyjednávaniach s Iránom.
V hre sú samozrejme aj obchodné záujmy oboch krajín.
Hollanda, ktorého popularita je pre stav ekonomiky aj jeho búrlivý osobný život na minime, doma niektorí kritizujú za prílišnú proatlantickú politiku.
Na druhej strane, privítanie na červenom koberci a pompéznosť v Bielom dome z neho robia svetového lídra. To je pre Francúzov stále veľké plus.
