Niektorí ho považujú za najvýznamnejšieho špióna studenej vojny. Plukovník generálneho štábu poľskej armády odovzdal v 70. rokoch Američanom 35-tisíc strán tajných dokumentov o vojenských plánoch Varšavskej zmluvy. Keď to Poliaci zistili, nespravili nič – museli by totižto meniť všetko.
Ryszard Kukliński je už desať rokov mŕtvy, no v Poľsku sa znova začalo diskutovať o tom, či bol pre Poliakov hrdina alebo zradca.
Diskusiu spustil nový film o ňom, ktorý prišiel do poľských kín minulý týždeň. Politický triler sa volá Jack Stronge a presne tak znelo aj Kuklińského krycie meno.
Režisér Wladyslaw Pasikowski ho vykreslil ako hrdinu, ktorý pomohol zachrániť svet pred treťou svetovou vojnou.
Rovnako aj poľský prezident Bronislaw Komorowski – nadšený po vzhliadnutí filmu – rozmýšľa, že by špiónovi, ktorý sa prihlásil Američanom po vpáde vojsk do Československa a z Poľska utiekol v roku 1981, udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rad bieleho orla.
Ďalší politici hovoria, že je na čase, aby po Kuklińskom v krajine pomenovali ulice.
Nie všetci však majú rovnaký názor. Pre mnohých zostáva aj naďalej zradcom, ktorý pracoval pre nepriateľa vlasti. Jedným z nich bol aj šéf poľskej tajnej služby v rokoch 1993 až 1996 Gromoslaw Czempiński.
„Medzi ľuďmi z tajných služieb nikdy nebude hrdinom,“ povedal pre Rádio Zet s tým, že neverí, že za prácu nevzal od Američanov peniaze, ako to Kukliński tvrdil.
Na premiéru do Varšavy prišli aj bývalí agenti CIA, ktorí s plukovníkom počas studenej vojny spolupracovali. Vraveli, ako miloval svoju vlasť, bol to vraj človek čestný a s morálnymi princípmi.
Sotva to však presvedčí napríklad tých Poliakov, ktorí mu v roku 2011 posprejovali bustu v Krakove.
