TOKIO, BRATISLAVA. V krajine samurajov, železnej disciplíny a desaťhodinového pracovného času päť dní v týždni majú začať šéfovať ženy.
Japonský premiér Šinzo Abe vyzval firmy, aby nimi do roku 2020 obsadili tridsať percent manažérskych postov.
Podľa Svetového ekonomického fóra bolo pri skúmaní rovnosti príležitostí minulý rok Japonsko na 105. mieste spomedzi 136 krajín – za Indiou a Azerbajdžanom.
Ani jednému koncernu v indexe Nikkei 225 nešéfuje žena.
Japonsko má viac ako 125 miliónov obyvateľov. Podľa vládnych štatistík pracuje viac ako 60 percent žien a 80 percent mužov.
Ekonomika to potrebuje
V roku 2011 bolo na vedúcich pozíciách vo firmách len jedenásť percent žien. V dozorných radách či predsedníctvach ich sedia necelé dve percentá.
Experti už roky upozorňujú, že to japonskej ekonomike škodí.
V roku 1999 analytička Goldman Sachs v Tokiu Kathy Matsui vyrátala, že japonský hrubý domáci produkt by mohol stúpnuť o pätnásť percent, ak by bolo na pracovnom trhu aktívnych toľko žien ako mužov.
Medzinárodný menový fond vypočítal, že HDP v 125-miliónovom ostrovnom štáte by mohlo stúpnuť až o štyri percentá.
Politici sa snažia o zmenu aj preto, že sa japonskej ekonomike nedarí.
Pomer verejného dlhu k HDP je vyšší než v ktorejkoľvek európskej krajine a dosahuje viac ako dvojnásobok priemeru krajín OECD. Tento rok by sa mal dlh vyšplhať na 231 percent HDP.
Prvé dieťa všetko zmení
Japonské ženy pritom študujú a snažia sa rozbehnúť kariéru.
„Ak by to bolo podľa vzdelania a účasti na prvých pracovných pohovoroch, začalo by pracovnú kariéru 70 percent žien,“ hovorí pre denník Der Standard Sakie Fukushima.
64-ročná prekladateľka a absolventka Harvardu sedela v predstavenstve firmy Sony len ako druhá žena v japonských spoločnostiach.
Fukushima sa teraz snaží zmeniť nálady medzi podnikateľmi i v japonskej spoločnosti, v ktorej dominujú muži.
Rozbieha iniciatívy na podporu žien, organizuje semináre, navrhuje firmám nové opatrenia.
Všetko sa komplikuje, keď má japonská žena prvé dieťa. Firmy si hneď hľadajú náhradu medzi mužmi, do práce sa máloktorá žena neskôr vráti.
„Ak nebudú muži viac zatiahnutí do starostlivosti o deti, tak je zmena nemožná,“ povedala pre Der Standard Fukushima.
Podľa aktuálnej štúdie chce každá tretia mladá Japonka ukončiť kariéru už po svadbe a venovať sa rodine. Každá štvrtá dá výpoveď, keď si to želá jej zákonitý manžel.
