Desaťtisíce moslimov už museli opustiť svoje domovy. Utekajú pred brutálnymi útokmi kresťanských milícií.
BANGUI. Kresťanské milície zabili mačetami desiatky príslušníkov moslimskej menšiny. Spálili a vyplienili im ich domy i mešity. Mnohí preto zo Stredoafrickej republiky utekajú.
Približne 50-tisíc moslimov mieri najmä do Čadu, do moslimskej krajiny, ktorá tiež patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Útočisko nachádzajú i v Kamerune, Nigérii, Nigeri a v Sudáne.
Násilie sa začalo stupňovať po tom, čo prvý moslimský vodca Stredoafrickej republiky Michel Djotodia v januári odstúpil a opustil krajinu.
Jeho odchod mal stabilizovať situáciu v krajine, ale humanitárni pracovníci a ochrancovia ľudských práv hovoria o opaku. Tvrdia, že v Stredoafrickej republike je od prevratu situácia oveľa horšia.
Anti-Balaka a ich brutálne praktiky
"Civilisti sa neustále obávajú o svoj život a sú ponechaní napospas osudu," povedala Martina Flokstra, krízová koordinátorka humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc.
Upozorňuje na to, že násilie dosiahlo v krajine "extrémnu a bezprecedentnú" úroveň .
"Kresťania zabíjajú moslimov nožmi," povedal tridsaťosemročný Muhammed Salih Yahya. Obchodník na sebe znázornil, ako im kresťania podrezávajú hrdlá.
Muhammed sa rozhodol utiecť z krajiny aj so svojou manželkou a piatimi deťmi. V stredu dorazili na letisko v západnej časti mesta Yaloke.
"Svoj dom som staval viac ako dva roky, ale kresťanom stačilo iba niekoľko minút na to, aby mi ho zničili. Chcem odísť," povedal obchodník rozhodne.
Státisíce moslimov, ktorí sa rozhodli zostať v krajine, žijú v preplnených, špinavých táboroch. Domov sa vrátiť nemôžu.
Humanitárni pracovníci upozorňujú na to, že útoky proti moslimom sa neustále zintenzívňujú.
Jedine útek z krajiny zachráni život
Hnutie Seleka už nie je schopné dlhšie ochraňovať moslimov pred kresťanskými milíciami anti-Balaka. Zastaviť násilie nevie ani približne 6 500 francúzskych a afrických vojakov v krajine.
"Na severozápade a v hlavnom meste Bangui sme v súčasnosti svedkami priamych útokov proti moslimskej menšine," povedala Flokstra.
"Veľmi nás znepokojuje osud týchto komunít, uväznených vo svojich dedinách a obkľúčených skupinami anti-Balaka. Starosti nám robí aj fakt, že mnohé moslimské rodiny sú nútené opustiť svoju krajinu, aby prežili."
Z obce Bozoum utieklo 2500 moslimov. Viac ako 8000 obyvateľov je uväznených hnutím anti-Balaka v meste Bouar.
Od 5. decembra, keď vypuklo násilie po povstaní kresťanských milícií a bývalých vládnych vojakov, utieklo do susedných krajín viac ako 60-tisíc ľudí. Prevažná väčšina z nich patrila k moslimskej menšine.
Počet moslimov, ktorí opustili krajinu sa výrazne zvýšil najmä po rezignácií Michela Djotodiu. Moslimovia tvoria približne 15 percent z celkových 4,5 milióna obyvateľov krajiny.
Informovala o tom Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Stredoafrická republika sa pomaly spamätáva z ekonomického šoku, ktorý spôsobili moslimovia svojim odchodom z krajiny. Mnohí z nich boli obchodníci.
Príbehy s fatálnym aj šťastným koncom
Moslimovia využívajú na svoj útek najmä lietadlá a nákladné automobily. Nie všetci však majú toľko šťastia, aby si zachránili svoj život.
Jeden z moslimov sa rozhodol utiecť na kamióne. Počas úteku však spadol a dav ľudí ho brutálne zabil. Odrezali mu genitálie a ruky.
Šesťdesiatdvaročný Muhammad Abdirahman mal viac šťastia. Po tom, ako vypálili a vyvraždili jeho dedinu Jbawi sa mu podarilo utiecť aj so svojou manželkou a dvanástimi deťmi.
"Čad veľmi nepoznám. Ale čo mám robiť? Ak zostanem, kresťania využijú každú príležitosť, aby mňa a moju rodinu zabili."
Je v poriadku, že ho zabili
BANGUI. Minulý týždeň v stredu sa konal v Bangui vojenský ceremoniál, ktorý mal byť symbolom nového začiatku.
Situácia v krajine sa mala po niekoľkých mesiacoch krviprelievania upokojiť. Po ukončení obradu sa však všetko zmenilo.
Vojaci schmatli v dave muža, ktorého podozrievali, že patril k bývalým rebelom. Vyzliekli ho a dobodali nožmi a mačetami k smrti.
Jeden z vojakov mu šliapol na tvár, druhý mu hodil do hlavy obrovský kus skaly. Následne mu odrezali postupne nohy a ruku.
Odtiahli jeho nevládne telo na rušnú ulicu, zatiaľ čo sa africkí príslušníci mierových síl celému incidentu iba prizerali.
Potom vojaci schmatli pneumatiky z neďalekej opravovne, hodili ich na mŕtvolu a zapálili. Pri ohni sa začali fotografovať a s úsmevom pri ňom pózovali.
Mnohí okoloidúci schvaľovali brutálne zaobchádzanie s údajným bývalým rebelom. Pomsta sa stala neoddeliteľnou súčasťou ich spoločnosti.
"Myslíme si, že bolo v poriadku, že vojaci ho zabili," povedal dvadsaťsedemročný Junior Mazongo, ktorý pracuje v obchode s pneumatikami.
Svedkovia incidentu nevedia s určitosťou potvrdiť, či mŕtvy muž patril k moslimom, alebo ku kresťanom. Na základe jeho rebelskej minulosti sú však presvedčení, že bol moslimom.
Riaditeľ organizácie Human Rights Watch Peter Bouckaert prišiel na miesto činu iba krátko po smrti muža.
"Telo bolo úplne zhorené. Ľudia sa pri ňom fotografovali a deti sa na všetko pozerali. Francúzski vojaci sa snažili prinútiť ľudí, aby od mŕtveho tela odstúpili," povedal Bouckaert.
Potom k riaditeľovi pristúpila neznáma žena a povedala mu, že mŕtveho zjedia, len čo sa uvarí.
Celý incident sa upokojil po tom, čo sa miestni pracovníci Červeného kríža postarali o pozostatky.
Ľudia sa vrátili do práce, akoby sa nič nestalo. Iba čierna škvrna na ceste bola dôkazom lynčovania, ku ktorému v stredu v hlavnom meste došlo.
