Nezávislá ruská televízia Dožď bojuje o prežitie. Kremeľ nahnevali jej prenosy z kyjevského námestia. Anketa o zmysle leningradskej blokády bola podľa pozorovateľov len zámienkou, ako kritických novinárov skrotiť.
PETROHRAD, PRAHA. Boris Ivčenko je predsedom mestského zväzu dôchodcov v Petrohrade. Na prvý pohľad žiadna významná funkcia.
Napriek tomu tento muž možno vstúpi do dejín ako ten, kto zlikvidoval najlepší súčasný mediálny projekt v Rusku.
Ľud verzus Dožď
Za normálnych okolností by pán Ivčenko nemohol byť rovnocenným partnerom rýchlo sa rozrastajúcemu holdingu Dožď (Dážď).
Lenže za starým mužom stojí niekto, kto si na odvážny a nezávislý televízny kanál brúsi zuby. Niekto, kto ho chce umlčať.
Alebo prinajmenšom varovať: ak novinári naďalej budú kritizovať režim ruského prezidenta Vladimira Putina, ak budú vysielať priame prenosy z ukrajinského Námestia nezávislosti (majdanu) a nechajú hovoriť do kamery Ukrajincov, ktorí nevidia za všetkým zlom Európsku úniu, ale skôr Rusko, televízia Dožď dopadne rovnako ako jej predchodcovia z 90. rokov. Teda žiadna kritika Kremľa.
Pán Ivčenko a ďalších asi 20 penzistov chce od kanála Dožď 50 miliónov rubľov. Vraj si na túto sumu cenia dôstojnosť tisíc ľudí, ktorí prežili strašnú blokádu Leningradu. Bojovali v zákopoch 2. svetovej vojny alebo sú len jednoducho urazení a znechutení.
Čím? Dožď si pri príležitosti 70. výročia prelomenia leningradskej blokády dovolil zapochybovať o zmysle takého obrovského počtu obetí.
Šéfka ruskej televízie Dožď Natalia Sindejevová a majiteľ Alexander Vinokurov. Foto: SITA/AP
Tabu sa nerúca
A je jasné, že zdesenie v Rusku nespôsobila len otázka: „Nebolo by lepšie vzdať sa Nemcom v mene záchrany stoviek tisíc životov?“ Ale aj fakt, že sa niekto začína vymykať kontrole. Že niekto porušuje tabu, nad ktorého dodržiavaním bdie Kremeľ.
Tabu nespochybniteľného víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
