Referendum krajnej pravice veľmi tesne prešlo.
BERN, BRATISLAVA. Hodiny nebolo jasné, ako referendum dopadlo.
Nakoniec len 19 500 Švajčiarov rozhodlo, že zastavia masové prisťahovalectvo v osemmiliónovej krajine, kde žije 23 percent cudzincov.
Za kvóty pre prisťahovalcov, ktoré iniciovala krajne pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP), hlasovalo v nedeľu 50,3 percenta Švajčiarov.
To zmení pomery vo Švajčiarsku a ovplyvní nálady v Európe tri mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Európske krajiny budú prehodnocovať svoj vzťah k prisťahovalcom, vďaka ktorým mnohé prosperujú a ich ekonomiky ich potrebujú v čase, keď ich vlastné obyvateľstvo starne.
„Je to víťazstvo konzervatívneho Švajčiarska nad liberálnym Švajčiarskom,“ povedal pre švajčiarsku televíziu SRF Claude Longchamp, šéf inštitútu gfs.bern, ktorý výsledky rátal.
Zmena postoja
Prisťahovalci
- Vo Švajčiarsku žije 8 miliónov obyvateľov, 23 percent nemá švajčiarsky pas, čo je trikrát viac ako v Nemecku.
- Každý rok príde do krajiny viac ako 80-tisíc prisťahovalcov.
- Až 70 percent z nich pochádza zo štátov EÚ, s ktorou má Bern voľný pohyb osôb.
Podľa expertov nedeľňajšie rozhodnutie mení postoj Švajčiarov.
V roku 2000 ich 67 percent rozhodlo, že budú viac prepojení s Európskou úniou, hoci nie sú jej členom.
Za otvorenie dnes už polmiliardového trhu Európskej únie pustili do krajiny pracovať cudzincov z týchto krajín a ponúkli im prácu a lepšie podmienky na život.
Ešte v roku 2009, keď Úniu zasiahla najhoršia ekonomická kríza, voľný pohyb pracovníkov zo štátov Únie podporovalo 60 percent Švajčiarov.
„Doteraz ekonomické výhody vždy prevážili nad negatívami, teraz to už neplatí. To je kľúčový moment švajčiarskej politiky,“ povedal Claude Longchamp.
Boja sa
Švajčiari sa cudzincov obávajú, hoci ich ekonomika rastie aj v čase najväčšej krízy v Únii a nezamestnanosť je len viac ako 3-percentná. Populisti správne odhadli, že Švajčiari sa boja.
Švajčiarska ľudová strana (SVP) preto žiada zaviesť ročné limity a kvóty pre prisťahovalcov, pri obsadzovaní pracovných miest sa budú uprednostňovať Švajčiari pred cudzincami.
Zmeny sa nedotknú len nových prisťahovalcov, ale aj cudzincov zo štátov Únie, ktorí bez problémov žijú v krajine desať rokov.
Aké kvóty to budú a ako budú fungovať v praxi, populisti pred referendom nepovedali.
Nová vláda a kríza s Úniou
Švajčiarsky poslanec Hans Grunder žiada preto zmenu vlády.
„Existuje len jedno riešenie. Opozičná Švajčiarska ľudová strana (SVP) prevezme vládu a s tým aj zodpovednosť,“ povedal v rozhovore pre nedeľník Schweiz am Sonntag.
Aj on očakáva zhoršenie vzťahov s Úniou. „Bude fatálne, že od pondelka bude Švajčiarsko zo strany Únie blokované a to na niekoľko rokov,“ povedal.
Zavedenie kvót je porušením voľného pohybu osôb, Bern bude musieť zmeniť zmluvy s Bruselom, ktoré uzatvoril v roku 1999. Únia môže na protest vypovedať iné bilaterálne zmluvy so Švajčiarmi a sťažiť im prístup na trh Únie.
Prezident Európskeho parlamentu Martin Schulz to naznačil už pred nedeľňajším hlasovaním.
„Švajčiarsko nevyrieši referendom žiadny problém, ale mnohé nové vytvorí,“ povedal pre Neue Zürcher Zeitung.
Výsledok referenda tak môže zmeniť pomery vo Švajčiarsku i v Únii.
Úspech populistov bude tri mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu inšpirovať krajnú pravicu v ostatných európskych krajinách.
Tak ako sa to stalo v roku 2009, keď Švajčiari v referende zakázali stavbu minaretov a v Európe to naštartovalo negatívnu kampaň proti moslimom.
