Brusel 27. októbra (TASR) - Dlhoočakávaný summit Európskej únie v Bruseli dosiahol v piatok dohodu o financovaní rozšírenia a odstránil tak jednu z najväčších prekážok, ktorá stála v ceste prijatiu nových krajín v roku 2004.
Ak by sa totiž lídri pätnástky na summite nedohodli, nepodarilo by sa zrejme dodržať termín ukončenia prístupových rozhovorov s desiatimi kandidátmi v decembri v Kodani. Dohoda je teda pre Slovensko po úspešnom írskom referende a uzavretí kapitoly hospodárska súťaž v priebehu jedného týždňa treťou dobrou správou na ceste do EÚ. Výsledky summitu však okrem pozitívnych obsahujú aj celý rad negatívnych signálov.
K tým dobrým možno zaradiť politické odporúčanie pre Slovensko a ďalších deväť kandidátov na vstup do únie v roku 2004. Podporilo ho všetkých 15 členských krajín, vrátane Holandska, ktoré sa v uplynulých dňoch netajilo výhradami voči SR a niektorým ďalším kandidátom.
Kompromis o finančnom balíku - nech je akýkoľvek - umožní teraz kandidátom pokračovať v rokovaniach s úniou a dosiahnuť dohodu v decembri.
Poľnohospodári sa dočkali aspoň časti priamych platieb, ktoré ešte pred summitom odmietali Nemecko, Holandsko a niektoré ďalšie krajiny. EÚ odložila reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie, keď už budú SR a ostatní kandidáti členom únie a budú ju môcť ovplyvniť.
Únia ponúkla kandidátom tiež rozpočtové kompenzácie, ktoré zabezpečia, že nové krajiny budú v prvých rokoch po vstupe na tom finančne lepšie ako pred vstupom v roku 2003. Pri toľko zdôrazňovanej solidarite v rámci EÚ sa možno zdá samozrejmé, že by chudobné štáty východnej Európy mali členstvom v únii získať, pred summitom to však vôbec samozrejmé nebolo.
Kompenzáciami sa výpočet pozitívnych výsledkov summitu v Bruseli končí. Kandidátov muselo znepokojiť, že únia sa dohodla na sprísnení a predĺžení mechanizmu ochrany jednotného trhu únie kvôli vstupu nových štátov z navrhovaných dvoch na tri roky. Sprísnenie ochranného mechanizmu si vynútilo Holandsko a je cenou za to, že Haag podporil odporúčania pre vstup desiatich krajín.
Ochranné klauzuly sa budú týkať prakticky všetkých ekonomických aktivít, ktoré presahujú hranice vo vnútri únie.
Márne sa EÚ snaží vysvetľovať, že táto ochrana je nevyhnutnou poistkou, ktorá zaistí podporu verejnosti pre rozšírenie. Kritici sa zhodujú, že je jasným prejavom nedôvery voči budúcim novým členom napriek dlhým rokom prípravy, ktorou prešli. Okrem toho upozorňujú, že ide o diskrimináciu. Z troch klauzúl je len jednu možné uplatniť voči všetkým členským štátom, dve len proti novým členom.
Budúcich členov EÚ nemohlo potešiť ani zníženie celkovej sumy na podporu zaostalých regiónov z navrhovaných 25,5 miliardy na 23 miliárd eúr. Ešte stále je to však lepšie ako 21,4 miliardy, ktoré požadovalo Nemecko.
Únia to odôvodnila tým, že kandidáti by aj tak neboli schopní ponúkané peniaze využiť, s čím Slovensko čiastočne súhlasí. Bratislava od začiatku požadovala radšej menej peňazí zo štrukturálnych fondov, ktoré sú viazané na konkrétne projekty a ich využitie je náročné na celkovú pripravenosť. Takto dostala SR šancu aspoň v prvom roku členstva na kompenzácie, ktoré sú priamym príjmom do rozpočtu.
Hoci vďaka dohode o finančnom balíku môžu teraz pokračovať rokovania kandidátov s EÚ, kritici tvrdia, že rokovať nie je o čom. Únia stanovila presné pravidlá a limity a manévrovací priestor pre vyjednávačov kandidátskych krajín ostal minimálny.
Celkovú sumu na rozšírenie nemožno zvýšiť. Pre kandidátov neuspokojivá výška priamych platieb je bolestivým kompromisom vo vnútri EÚ, od ktorého pätnástka neustúpi. Prísnejší ochranný mechanizmus je podmienkou, aby Holandsko podporilo prijatie desiatich krajín...
K tomu všetkému sa pridáva zlý pocit, že EÚ sa dlhé mesiace hádala o sumu 40 miliárd eúr na tri roky pre desať nových krajín. Keďže noví členovia prispejú do rozpočtu asi 15 miliardami, celé rozšírenie bude stáť len 25 miliárd. To je asi 0,1 percenta celkového HDP Európskej únie. Zjednotenie Nemecka, ktorým sa do únie doslova zo dňa na deň pripojila Nemecká demokratická republika, stálo vyše 600 miliárd eúr.
Európski lídri majú vždy plné ústa rečí o historickom projekte znovuzjednotenia kontinentu. Chceli by ho však dosiahnuť zadarmo a okrem toho nestratiť ani malú časť z vlastných výhod. Potvrdil to aj bruselský summit.
Prehľad pozitívnych a negatívnych výsledkov summitu:
POZITÍVA - odporúčania pre Slovensko a ďalších deväť kandidátov na vstup v roku 2004 - dohoda o finančnom balíku, ktorá umožní ukončenie rokovaní v decembri - poskytnutie aspoň časti priamych poľnohospodárskych platieb novým členom - odklad reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú tak budú môcť ovplyvniť aj noví členovia - poskytnutie kompenzácií, ktoré zabezpečia novým členom lepšie finančné postavenie ako pred vstupom
NEGATÍVA - sprísnenie a predĺženie ochranného mechanizmu proti novým členom - zníženie celkovej sumy na podporu zaostalých regiónov - nižšia úroveň priamych poľnohospodárskych platieb pre nových členov v porovnaní s terajšími členskými krajinami - veľmi malý manévrovací priestor pre kandidátov v záverečných rokovaniach - zlý pocit, že EÚ nie je ochotná platiť za rozšírenie, hoci náklady naň predstavujú len 0,1 percenta jej HDP
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
