Bruselský summit vyslal pozitívne aj negatívne signály

Brusel 27. októbra (TASR) - Dlhoočakávaný summit Európskej únie v Bruseli dosiahol v piatok dohodu o financovaní rozšírenia a odstránil tak jednu z ...

Brusel 27. októbra (TASR) - Dlhoočakávaný summit Európskej únie v Bruseli dosiahol v piatok dohodu o financovaní rozšírenia a odstránil tak jednu z najväčších prekážok, ktorá stála v ceste prijatiu nových krajín v roku 2004.

Ak by sa totiž lídri pätnástky na summite nedohodli, nepodarilo by sa zrejme dodržať termín ukončenia prístupových rozhovorov s desiatimi kandidátmi v decembri v Kodani. Dohoda je teda pre Slovensko po úspešnom írskom referende a uzavretí kapitoly hospodárska súťaž v priebehu jedného týždňa treťou dobrou správou na ceste do EÚ. Výsledky summitu však okrem pozitívnych obsahujú aj celý rad negatívnych signálov.

K tým dobrým možno zaradiť politické odporúčanie pre Slovensko a ďalších deväť kandidátov na vstup do únie v roku 2004. Podporilo ho všetkých 15 členských krajín, vrátane Holandska, ktoré sa v uplynulých dňoch netajilo výhradami voči SR a niektorým ďalším kandidátom.

Kompromis o finančnom balíku - nech je akýkoľvek - umožní teraz kandidátom pokračovať v rokovaniach s úniou a dosiahnuť dohodu v decembri.

Poľnohospodári sa dočkali aspoň časti priamych platieb, ktoré ešte pred summitom odmietali Nemecko, Holandsko a niektoré ďalšie krajiny. EÚ odložila reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie, keď už budú SR a ostatní kandidáti členom únie a budú ju môcť ovplyvniť.

Únia ponúkla kandidátom tiež rozpočtové kompenzácie, ktoré zabezpečia, že nové krajiny budú v prvých rokoch po vstupe na tom finančne lepšie ako pred vstupom v roku 2003. Pri toľko zdôrazňovanej solidarite v rámci EÚ sa možno zdá samozrejmé, že by chudobné štáty východnej Európy mali členstvom v únii získať, pred summitom to však vôbec samozrejmé nebolo.

Kompenzáciami sa výpočet pozitívnych výsledkov summitu v Bruseli končí. Kandidátov muselo znepokojiť, že únia sa dohodla na sprísnení a predĺžení mechanizmu ochrany jednotného trhu únie kvôli vstupu nových štátov z navrhovaných dvoch na tri roky. Sprísnenie ochranného mechanizmu si vynútilo Holandsko a je cenou za to, že Haag podporil odporúčania pre vstup desiatich krajín.

Ochranné klauzuly sa budú týkať prakticky všetkých ekonomických aktivít, ktoré presahujú hranice vo vnútri únie.

Márne sa EÚ snaží vysvetľovať, že táto ochrana je nevyhnutnou poistkou, ktorá zaistí podporu verejnosti pre rozšírenie. Kritici sa zhodujú, že je jasným prejavom nedôvery voči budúcim novým členom napriek dlhým rokom prípravy, ktorou prešli. Okrem toho upozorňujú, že ide o diskrimináciu. Z troch klauzúl je len jednu možné uplatniť voči všetkým členským štátom, dve len proti novým členom.

Budúcich členov EÚ nemohlo potešiť ani zníženie celkovej sumy na podporu zaostalých regiónov z navrhovaných 25,5 miliardy na 23 miliárd eúr. Ešte stále je to však lepšie ako 21,4 miliardy, ktoré požadovalo Nemecko.

Únia to odôvodnila tým, že kandidáti by aj tak neboli schopní ponúkané peniaze využiť, s čím Slovensko čiastočne súhlasí. Bratislava od začiatku požadovala radšej menej peňazí zo štrukturálnych fondov, ktoré sú viazané na konkrétne projekty a ich využitie je náročné na celkovú pripravenosť. Takto dostala SR šancu aspoň v prvom roku členstva na kompenzácie, ktoré sú priamym príjmom do rozpočtu.

Hoci vďaka dohode o finančnom balíku môžu teraz pokračovať rokovania kandidátov s EÚ, kritici tvrdia, že rokovať nie je o čom. Únia stanovila presné pravidlá a limity a manévrovací priestor pre vyjednávačov kandidátskych krajín ostal minimálny.

Celkovú sumu na rozšírenie nemožno zvýšiť. Pre kandidátov neuspokojivá výška priamych platieb je bolestivým kompromisom vo vnútri EÚ, od ktorého pätnástka neustúpi. Prísnejší ochranný mechanizmus je podmienkou, aby Holandsko podporilo prijatie desiatich krajín...

K tomu všetkému sa pridáva zlý pocit, že EÚ sa dlhé mesiace hádala o sumu 40 miliárd eúr na tri roky pre desať nových krajín. Keďže noví členovia prispejú do rozpočtu asi 15 miliardami, celé rozšírenie bude stáť len 25 miliárd. To je asi 0,1 percenta celkového HDP Európskej únie. Zjednotenie Nemecka, ktorým sa do únie doslova zo dňa na deň pripojila Nemecká demokratická republika, stálo vyše 600 miliárd eúr.

Európski lídri majú vždy plné ústa rečí o historickom projekte znovuzjednotenia kontinentu. Chceli by ho však dosiahnuť zadarmo a okrem toho nestratiť ani malú časť z vlastných výhod. Potvrdil to aj bruselský summit.

Prehľad pozitívnych a negatívnych výsledkov summitu:

POZITÍVA - odporúčania pre Slovensko a ďalších deväť kandidátov na vstup v roku 2004 - dohoda o finančnom balíku, ktorá umožní ukončenie rokovaní v decembri - poskytnutie aspoň časti priamych poľnohospodárskych platieb novým členom - odklad reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorú tak budú môcť ovplyvniť aj noví členovia - poskytnutie kompenzácií, ktoré zabezpečia novým členom lepšie finančné postavenie ako pred vstupom

NEGATÍVA - sprísnenie a predĺženie ochranného mechanizmu proti novým členom - zníženie celkovej sumy na podporu zaostalých regiónov - nižšia úroveň priamych poľnohospodárskych platieb pre nových členov v porovnaní s terajšími členskými krajinami - veľmi malý manévrovací priestor pre kandidátov v záverečných rokovaniach - zlý pocit, že EÚ nie je ochotná platiť za rozšírenie, hoci náklady naň predstavujú len 0,1 percenta jej HDP

(spravodajca TASR Robert Sermek) juh

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  5. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  6. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  7. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 6 148
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 155
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 2 999
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 497
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 483
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 407
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 397
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 190
  9. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni. 949
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí? 934

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako mení transplantácia srdca vnímanie okolitého sveta

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Macron našiel spojencov na európsku revolúciu aj na Slovensku

Pri plánoch sa nemôže úplne spoľahnúť na podporu Nemecka.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.

Neprehliadnite tiež

Svet

Saudská Arábia dovolí ženám šoférovať

Opatrenie začne platiť od júna budúceho roku.

Svet

Varšava sa nevzdáva, Nemci reparácie rázne odmietajú

Poľská premiérka tvrdí, že ide o otázku historickej spravodlivosti.

Svet

Trump je pripravený na vojenský zásah proti Severnej Kórei

Ak to bude potrebné, Trump je pripravený zasiahnuť proti KĽDR.

Svet

Prezident bosnianskej Republiky srbskej chce presadiť vojenskú neutralitu

O vstupe Bosny a Hercegoviny do NATO, by mali podľa Milorada Dodika rozhodnúť občania.