HAAG, BRATISLAVA. V roku 1951 bolo Holandsko jedným zo šiestich štátov, ktoré zakladalo Spoločenstvo pre uhlie a oceľ, prvého predchodcu dnešnej Európskej únie.
Desaťročia patrilo medzi krajiny, ktoré presadzovali užšiu spoluprácu členských štátov. Teraz sa situácia obracia. Najpopulárnejší politik v krajine hovorí, že by Holandsko malo z Únie vystúpiť.
„Musíme sa opäť stať pánmi našich peňazí, nášho rozpočtu, našich hraníc, našej budúcnosti,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Geert Wilders, pravicový radikál, ktorého strana by podľa prieskumov mala v Holandsku vyhrať májové voľby do Európskeho parlamentu.
NExit sa oplatí
Holandsko a EÚ
Holandsko je zakladajúcim štátom Únie. Ak by z nej vystúpilo, bolo by v tomto prvé.
Podľa Wildersa by získalo na tom, že by sa nemuselo riadiť reguláciami, neprispievalo by Bruselu, mohlo by si samo riadiť imigráciu aj menovú politiku.
Až 70 percent holandského vývozu smeruje do krajín Únie.
Svoj plán nazval NExit (v holandčine sa krajina volá Nederland) a tvrdí, že ak by Holandsko odišlo z Únie, jeho ekonomika by vďaka tomu narástla v najbližších desiatich rokoch o desať percent viac, než keby v Únii ostala.
V najbližších dvoch desaťročiach by si každá holandská domácnosť podľa neho polepšila o desaťtisíc eur.
S týmito číslami prišla správa konzultačnej spoločnosti Capital Economics, ktorú si Wildersova Strana slobody objednala.
„Táto správa dokazuje, že NExit prinesie viac pozitív ako neustále prešľapovanie v Európskej únii, zároveň ponúkne Holandsku cestu von z krízy,“ zdôraznil.
Holandsko sa v posledných rokoch veľmi nespomínalo ako problémová krajina eurozóny, nepotrebuje finančnú pomoc zo zahraničia ako Grécko, Írsko či Portugalsko.
V posledných rokoch však jeho ekonomika stagnovala a aj na tento rok Európska komisia predpovedá, že Holandsko bude mať jeden z najmenších rastov v eurozóne, len 0,2 percenta.
Návrat ku guldenu
Vystúpenie z Únie by krajine podľa analýzy pomohlo v štyroch veciach. Holandsko sa vyhne nákladom súvisiacim s európskymi reguláciami a nebude musieť prispievať do spoločného rozpočtu.
Profitovať má aj z menšieho počtu prisťahovalcov, ktorých Wilders dlhodobo označuje za najväčší súčasný problém krajiny, a keď sa krajina zbaví eura, bude vraj lepšie zvládať ekonomické výkyvy.
Správa priznáva, že návrat ku guldenu by holandskej ekonomike poškodil, no vraj len krátkodobo.
Európska únia by aj po odchode Holandska mala vraj záujem o výhodné obchodné zmluvy s krajinou, keďže toto takmer 17-miliónové kráľovstvo je dôležitým obchodným centrom a Rotterdam najrušnejším prístavom na kontinente.
Experti a vládni politici to vidia inak.
„Opustiť Úniu by bolo nerozumné,“ reagoval na Wildersov návrh holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem.
„Holandsko je európskou ekonomickou veľmocou. Veľká časť našich príjmov pochádza z obchodovania s krajinami Únie, Holandsko má preto veľký záujem na jednotnom trhu,“ povedal miestnym médiám.
Pred vystúpením varuje aj thinktank Conference Board, podľa ktorého by to poškodilo štátu aj eurozóne.
„Holanďania majú veľmi otvorenú ekonomiku, 70 percent vývozu končí na jednotnom európskom trhu,“ povedal pre Financial Times Bert Colijin z thinktanku.
Spojenci v Bruseli
Wildersove názory sa však v Holandsku čoraz viac udomácňujú. Len 45 percent Holanďanov súhlasí so zotrvaním v únii, 37 percent je proti.
Premiér Mark Rutte ešte minulý rok hovoril o „skromnejšej, triezvejšej, ale efektívnejšej“ Európskej únii a vytvoril zoznam 54 kompetencií, ktoré by si mali zachovať členské štáty a nemali by prejsť na Úniu.
Mnohí v Bruseli za tým vidia snahu liberálneho premiéra vyvážiť Wildersov tlak, píšu Financial Times.
Wilders, ktorý si popularitu vybudoval najmä na islamofóbnych prejavoch, má spojenca v Paríži.
Francúzka Marine Le Penová, Brit Nigel Farage alebo Grék Alexis Cipras sú tiež politici, ktorí sa radikálnou euroskeptickou rétorikou dostali na prvé alebo druhé miesta prieskumov popularity pred eurovoľbami.
