KYJEV, BRATISLAVA. Americký historik a politológ Robert Kagan opísal krízu vzťahov medzi Američanmi a niektorými ich západoeurópskymi spojencami v NATO pred vojnou v Iraku vo svojej knihe takto: „Pokiaľ ide o stanovenie národných priorít, stanovenie hrozieb, definovanie problémov a uplatňovanie zahraničnej a obrannej politiky, Spojené štáty a Európa sa rozišli,“ napísal a rozdielny prístup vyjadril trefne: Američania sú z Marsu (boh vojny), Európania z Venuše (boh lásky). To bolo v roku 2003.
Teraz hovorí o kríze vzťahov medzi Američanmi a Európskou úniou v prípade Ukrajiny Kaganova manželka, námestníčka ministra zahraničných vecí a poradkyňa prezidenta Baracka Obamu pre Európu Victoria Nulandová.
V súkromnom rozhovore s americkým diplomatom na Ukrajine Geoffreym Pyattom navrhuje, aby Američania krízu na Ukrajine riešili s OSN a bez neefektívnej Únie.
„Bolo by skvelé dať to dohromady a mať k tomu pomoc OSN, fuck the EU,“ povedala Nulandová v nahrávke z 25. januára, ktorú teraz zverejnili na Youtube s ruským prekladom pod názvom Bábky majdanu.
Za Busha i za Obamu
Kaganov názor o americko-európskych vzťahoch je z éry prezidenta Georgea Busha, Nulandovej z éry Baracka Obamu.
„Treba rozlišovať medzi tónom a obsahom. Vyjadrenie nie je veľmi pekné, ale išlo o telefonát, ktorý nebol určený na zverejnenie a nech hodí prvý kameňom ten, kto nehovorí bez rešpektu o tom druhom,“ hovorí pre SME Eckart Stratenschulte, riaditeľ Európskej akadémie Berlín.
„Obsah ukazuje, že Spojené štáty neberú Úniu ako aktéra veľmi vážne a viac nádeje spájajú dokonca s OSN,“ hovorí.
Američania nedôverujú politikom Únie a európski politici nedôverujú spôsobom Ameriky.
Otvorene sa o tom hovorí od zistenia, že americké tajné služby odpočúvali európskych lídrov, bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera v čase vojny v Iraku či kancelárku Angelu Merkelovú ešte v opozícii.
Merkelová tvrdo kritizovala odpočúvanie svojho mobilu, telefonát americkej diplomatky označila za „absolútne neakceptovateľný“. Brusel ho nekomentoval.
Kissinger už má číslo
Akcieschopnosť Únie v zahraničnej politike sa nezlepšila, hoci od roku 2009 už existuje číslo, na ktoré chcel zavolať bývalý americký šéf diplomacie Henry Kissinger, keď chcel hovoriť s Európou.
Odvtedy má Únia prvého prezidenta Hermana van Rompuya a prvú šéfku diplomacie Catherine Ashtonovú.
„Zahraničná politika Európskej únie je slabá a váhavá, nemáme skutočnú stratégiu vo vzťahu k Rusku, ktoré stojí v pozadí, a nemáme ju ani k Ukrajine. Východné partnerstvo stroskotalo. Mali by sme kritiku Američanov brať vážne, a to aj v prípade, že ani Američania nepreukázali vo vzťahu k Rusku či Ukrajine viac strategickej prezieravosti,“ myslí si Stratenschulte.
Nedôveru medzi Bruselom a Washingtonom sa zrejme snažia využiť Rusi, ktorým sa nepáči, že sa Američania začali viac angažovať v Európe.
Okrem telefonátu Nulandovej, ktorý zverejnili v deň jej návštevy v Kyjeve, sa na verejnosť dostal aj telefonát námestníčky Catherine Ashtonovej Helgy Schmidovej s veľvyslancom EÚ na Ukrajine Janom Tombinským z 31. januára.
To bol deň, keď Ashtonová kritizovala mučenie ukrajinského opozičného aktivistu Dmytrija Bulatova.
„Američania všade hovoria, že sme príliš slabí, kým oni sú so sankciami prísnejší. Musíme to urobiť (zaviesť sankcie), ale musíme to urobiť múdro. Mali by ste vedieť, že nás dosť štve, že Američania nás zosmiešňujú,“ hovorí Schmidová.
Nemenovaný diplomatický zdroj pre EUObserver povedal, že zverejnenie dvoch citlivých diplomatických konverzácií má prekaziť spoluprácu spojencov na Ukrajine.
Podľa Američanov nie je náhoda, že nahrávku ako prvý komentoval na Twitteri poradca ruského vicepremiéra Dmitrija Rogozina. „Tú nahrávku si ako prvá všimla a na Twitter dala ruská vláda. To niečo vypovedá o úlohe Ruska,“ povedal hovorca Bieleho domu Jay Carney.
Vinia ju aj z krytia Benghází
Diplomatka Victoria Nulandová pracuje na americkom ministerstve zahraničia už tridsať rokov. Jej meno sa spomínalo aj v kauze útoku na konzulát v Benghází.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď ju minulú jeseň schvaľovali do funkcie asistentky ministra pre Európu a Euráziu, ani republikáni nespochybňovali jej kvalifikáciu. Americká diplomatka Victoria Nulandová pracuje na ministerstve zahraničia takmer tridsať rokov.
Expertka na Rusko
Je expertkou na Rusko, pracovala tam na ambasáde, v rokoch 2005 až 2008 bola americkou veľvyslankyňou pri NATO. Hovorí po rusky, francúzsky a trochu aj po čínsky.
Takisto senátorom neprekážal ani program budúcej najvyššej americkej diplomatky pre Európu – šírenie demokracie a podpora obchodu. Po Nulandovej však tvrdo išli pre jej účasť na útoku na konzulát v líbyjskom Benghází, keď v septembri 2012 zahynuli štyria Američania vrátane veľvyslanca.
Republikáni Nulandovej vyčítali, že vtedy ako hovorkyňa ministerstva tlačila na to, aby sa v prvých vyjadreniach ministerstva príliš nedostávalo do popredia, že išlo o terorizmus.
Republikáni hovoria, že ministerstvo nechcelo útokom v Benghází uškodiť Obamovi počas predvolebnej kampane.
Štvrtýkrát v Kyjeve
Nulandová, ktorá kedysi radila aj republikánskemu viceprezidentovi Dickovi Cheneymu, sa bránila, že len nechcela, aby sa robili predčasné závery.
Na novej pozícii sa o situáciu na Ukrajine aktívne zaujímala, do Kyjeva prišla po vypuknutí protestov pred dvoma mesiacmi. Protesty na majdane podporovala.
Tomáš Vasilko
