Hudobníkovi Arielovi Zilberovi chceli udeliť najvyššie ocenenie. Nestalo sa tak, lebo sa verejne prezentuje pravicovými názormi.
Ariel Zilber je jedným z najvýraznejších izraelských hudobníkov. To nikto nepopiera. Ariel Zilber má tiež zvláštne politické názory. Hovorí sa im ultrapravicové.
Sedemdesiatročný spevák je nábožný žid a netají sa sympatiami k náboženskej pravici.
Znamená to, že nie je veľmi tolerantný k menšinám a prihlásil sa k výzve za milosť pre vraha izraelského premiéra Jicchaka Rabina Jigala Amira.
Zilber síce v jednom zo svojich najväčších hitov spieva, že by chcel byť politicky korektný, ale veľmi sa mu to nedarí.
Jeho piesne sú napriek politickej radikálnosti tým najveselším, čo izraelská populárna hudba vyprodukovala. Aj tak mu to nestačilo na to, aby dostal podľa kritikov zaslúženú cenu izraelského hudobného priemyslu za celoživotné dielo.
Po tlaku Dalie Rabinovej, dcéry nebohého premiéra, cenu síce dostal, ale len za prínos izraelskej hudbe, čo nie je najvyššie ocenenie, na aké ho pôvodne navrhli.
Na Zilberovu obranu sa postavili ľudia a noviny, ktoré majú opačný názor ako spevák.
Hovorí sa tu o boľševických metódach umeleckého zväzu, o neprimeranom vplyve Rabinovcov, o netolerantných ľavičiaroch aj o tom, kde je hranica medzi tvorbou a politikou.
Z pôvodne hudobnej ceny sa stala cena politická. Ľavičiari verzus pravičiari.
Faktom však je, že s politickou korektnosťou to izraelský umelecký zväz prehnal. Cena pre Zilbera mala byť ocenením jeho hudobného talentu a nie jeho neschopnosti jasne myslieť v politických kategóriách.
To, že ho najprv chceli oceniť veľmi a potom len trochu je smutnou vizitkou toho, že aj umenie sa dá skloňovať podľa vzoru politika.
