KÁBUL, BRATISLAVA. Sahar bola ešte dieťa, keď ju vydali a nová rodina rozhodla, že bude prostitútkou. Keď odmietla, zviazali ju v pivnici, nechali ju hladovať, spôsobovali jej popáleniny na tele a bičovali ju.
Tridsaťjedenročnej Afganke Sitare zas koncom minulého roka manžel odrezal nos, lebo odmietla predať cennosti, aby on mal na drogy.
V Afganistane teraz hrozí, že podobné prípady ostanú nepotrestané. Rovnako ako vraždy „zo cti“ či nútené vydaje.
Môže za to zmena trestného zákona, ktorá už prešla oboma komorami parlamentu a čaká len na podpis prezidenta Hamída Karzaja.
Nedôstojné a neľudské
Mení sa totiž to, že po novom už nebudú môcť vypovedať príbuzní obvineného. Väčšina násilných trestných činov sa pritom odohráva priamo v rodine, ženy ich nebudú môcť nahlásiť.
Afganci zvyknú žiť v komplexoch s celou širokou rodinou za veľkými múrmi, domáce násilie tak málokedy má svedkov mimo rodiny.
Už teraz ženy nahlásia len málo prípadov domáceho násilia. V roku 2013 štátna komisia pre ľudské práva narátala o 26 percent viac prípadov, keď ženy nahlásili násilie voči nim ako rok predtým.
Šefka komisie Sima Samirová navyše tvrdí, že sa zvyšuje aj brutalita týchto činov. „Odrezané nosy, pery, uši. Hromadné znásilnenia, znásilnenia na verejnosti. Je to nedôstojné, neľudské," povedala pre denník Independent.
Aktivisti teraz vyzývajú prezidenta, aby zákon nepodpísal. U Karzaja s podobnou výzvou uspeli v roku 2009, keď prezident zjemnil schválený zákon, ktorý znásilnenie v manželstve chápal ako prirodzené právo manžela.
Teraz je situácia iná. Kým po páde Talibanu, ktorý upieral ženám prakticky všetky práva, v roku 2001 si medzinárodné spoločenstvo všímalo novoprijaté zákony, teraz sa skôr sústredí na odchod z krajiny. Karzaj, ktorý tento rok končí v úrade, tak toleruje posuny smerom k politike islamistov.
Len v minulom roku parlament zastavil zákon, ktorý mal obmedziť domáce násilie, znížil kvóty pre počet žien v miestnych zastupiteľstvách a ministerstvo spravodlivosti navrhlo, aby sa do zákonov vrátilo ukameňovanie ako trest za cudzoložstvo.
Spomenul si na minulosť
Rétoriku mení aj Karzaj. Nahlas uvažoval, či vôbec Američania priniesli krajine niečo dobré, členov Talibanu označil za svojich bratov a v tajnosti s nimi rokoval.
„Možno si spomenul, čo sa stalo jeho predchodcovi,“ napísal pre TIME americký politológ Fareed Zakaria. Myslel tým Muhammada Nadžibulláha, prezidenta krajiny v čase sovietskej okupácie v 80. rokoch.
Keď jeho spojenci odišli, vypukla občianska vojna a nakoniec ho po obsadení Kábulu Taliban obesil.
