Keď som sa po dvojtýždňovom voľne vrátila do Wuchanu, nevyzeralo to tu na sviatok jari – ako Číňania volajú príchod nového roka.
Známa sivá obloha, chladno a dážď. Stromy majú buď úplne holé konáre, alebo sú večne zelené.
Davy, hluk, premávka, cestovná horúčka však nahradilo zvláštne ticho. Areál školy je úplne vyľudnený. Môj čínsky mobil opäť nefungoval, pripojenie do siete viazlo a v kúpeľni z ohrievača začala unikať voda – elektrický kábel je nebezpečne blízko nádrže.
Musela som vyrušiť nášho opravára vo sviatočný čas. Ten sa na poruchu pozrel a s úsmevom ma presviedčal, že „to nič“.
Počas dňa som sa na stránke s miestnymi správami dočítala, že státisíce Wuhančanov prišlo do chrámu Guiyuan uctiť si boha bohatstva (jeho narodeniny sú v piaty deň nového roka).
Médiá stále žili Australian Open. Fotografie z miestneho letiska s tenistkou Na Li, wuchanskou rodáčkou, sprevádza diskusia o tom, či bola len unavená z cesty, keď neprejavila radosť z takmer stotisíceurovej odmeny od guvernéra provincie (predošlú finančnú odmenu darovala na charitu).
Som zvedavá, či mi budú študenti komentovať jej víťazstvo nad Slovenkou Dominikou Cibulkovou.
Veľa sa tu hovorilo aj o 17tisíctonovom úseku novej diaľnice, ktorý vo výške otočili o 106 stupňov a zložili na miesto za 90 minút.
V televízii sa zase opakuje, že čínski športovci sa v Soči budú snažiť zo všetkých síl. Medzičasom sa zotmelo, voda z môjho bojlera naozaj prestala tiecť a stará pani susedka ma ponúkla večerou. Štastný nový rok koňa!
Autor: Zuzana Dudášová, autorka učí angličtinu v meste Wuchan
