BERN, BRATISLAVA. Je to najznámejší obraz švajčiarskeho maliara Ferdinanda Hodlera. Obraz Drevorubača z roku 1910, ako s vyhrnutými rukávmi vytína strom, pozná takmer každý Švajčiar.
Teraz sa umelecké dielo objavilo v politickej kampani, ktorá rozdeľuje Švajčiarov. Na pôvodnom obraze vidno len kmeň stromu, na terajších predvolebných bilbordoch a inzerátoch sa drevorubač objavil pri jabloni, ktorá sa stala symbolom švajčiarskeho blahobytu.
Krajne pravicová strana SVP chce, aby Švajčiari v nedeľňajšom referende zastavili masový prílev prisťahovalcov. Ona zobrazuje jabloň, ktorú musia vykoreniť, lebo ohrozuje krajinu.
Odporcovia varujú, že sa tým porušia zmluvy s Európskou úniou o voľnom pohybe osôb a ľudia dovolia slávnemu drevorubačovi, aby vyťal strom s jablkami, ktorý im priniesol bohatstvo a prosperitu.
Jabloň a bohatstvo
Strom s jablkami použili ako prví v kampani ekonómovia z organizácie Economiesuisse v roku 2000, keď Švajčiari rozhodovali, či budú viac prepojení s Úniou, ktorej nechcú byť členmi.
Rodiaca jabloň zabrala a 67 percent Švajčiarov súhlasilo, že za otvorenie dnes už polmiliardového trhu Únie pustia do krajiny pracovať cudzincov z Európy a ponúknu im prácu aj lepšie podmienky na život.
Ak by nedeľňajšie referendum prešlo, tak je strom blahobytu ohrozený. Bern bude musieť zmeniť zmluvy s Bruselom, ktoré uzatvoril v roku 1999 o slobode pohybu, a zaviesť kvóty pre prisťahovalcov.
Únia môže na protest spochybniť ďalšie zmluvy so Švajčiarmi a sťažiť im prístup na trh Únie.
„Obchod s Úniou zabezpečuje každé tretie pracovné miesto vo Švajčiarsku,“ naznačil už šéf Európskej komisie José Manuel Barroso.
Ročne jedno mesto
V osemmiliónovom Švajčiarsku žije asi 23 percent cudzincov, v Nemecku ich je deväť percent. Krajne pravicová SVP proti nim bojuje roky a presviedča Švajčiarov, že ich ohrozujú.
„Do našej krajiny príde ročne asi 80-tisíc prisťahovalcov. To je jedno nové mesto ročne vo veľkosti Luzernu alebo St. Gallen,“ hovoria zástupcovia SVP, ktorá referendum iniciovala.
V počtoch sa nemýlia. Experti oponujú, že to nie sú nezamestnaní, ale väčšinou kvalifikované pracovné sily, ktoré zvyšujú HDP.
Lekári, vedci, manažéri alebo podnikatelia, ale aj kaderníci a čašníci, ktorí dobre zarábajú a platia v krajine dane. Najviac je ich z Talianska, druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria Nemci, vo Švajčiarsku ich žije asi 300-tisíc.
„Polovica z prisťahovalcov má vysokoškolský titul a tretina sú ich rodinní príslušníci, ktorých neživí štát, ale oni,“ hovorí pre Švajčiarske rádio ekonóm a profesor na Univerzite v Bazileji George Sheldon. Iniciatívu krajnej pravice považuje za nebezpečnú pre ekonomiku.
Prisťahovalectvo pritom podľa neho od roku 2002 klesá. „Ak Švajčiari zavedú kvóty, budú ekonomike chýbať,“ tvrdí Sheldon.
Aj preto sa do protikampane zapojili švajčiarske firmy. „Poškodilo by to náš imidž,“ varuje Elisabeth Zoelch-Buehrerová, šéfka zväzu hodinárov.
Rozhodnú nerozhodnutí
V jednej z najbohatších krajín sveta, kde je nezamestnanosť okolo troch percent a priemerná čistá mzda podľa štatistík OECD 4380 eur, boli spočiatku sily vyrovnané.
Podľa posledného prieskumu je 50 percent proti, ale 43 percent Švajčiarov chce hlasovať za zastavenie prisťahovalectva a sedem percent je nerozhodnutých.
Keď sa v prieskumoch pýtajú Švajčiarov na cudzincov, prevládajú len negatíva: zaťažujú sociálny systém, spôsobujú nedostatok bytov, stúpa kriminalita a zvyšuje sa nenávisť voči cudzincom. Až na piatom mieste nájdu Švajčiari niečo pozitívne: bez cudzincov by bolo ťažké opatrovať seniorov.
Podľa inštitútu Isopublic si 55 percent Švajčiarov myslí, že počet cudzincov je v krajine vysoký.
Ak by referendum prešlo, má Bundesrat tri roky na to, aby začal vyjednávať s Úniou o nových zmluvách. Vzťahy s Bruselom to však pokazí rýchlejšie a na rad príde slávny švajčiarsky drevorubač.
